ZBOJNÍK ĎURO: A teba –či lustrovali?
ZBOJNÍK ONDRO: Lustrovali veru. A báu som sa , veru som sa báu… Zastruhaný vlas by
mi do riti nevošieu.
ZBOJNÍK ĎURO: A?
ZBOJNÍK ONDRO: Nyšt. Materiály sa akoby zázrakom stratili.
ZBOJNÍK ĎURO: Možno sa raz nájdu…
ZBOJNÍK ONDRO: Ej, veru nenájdu… A teba? Teba lustrovali?
ZBOJNÍK ĎURO: A mňa za čo? Veď ja som u Rákoczyho slúžiu. U husárov. A tak ma
potom totalitný režim cisárskej Viedne … Užil som si svoje… škoda
staré spomínať Teraz ma rehabilitovať majú. Možno mi i hodnosť
majora udelia…
ZBOJNÍK ONDRO: Veď ty, Ďuro, by si raz našim hovorcom byť mohou… alebo
generálnym… či aspoň poradcom… Keby sme raz takto odbory… alebo
nezávislú zbojnícku iniciatívu… Dnes každý zbojník len na vlastnú
päsť.
ZBOJNÍK ĎURO: A veru nemohou…
ZBOJNÍK ONDRO: Prečo?
ZBOJNÍK ĎURO: Lebo… Vieš, Ondži, ja som nesedeu… Mňa ti rovno za rebro…
A kotolňu som ani zďaleka nevideu. Len zbojnícke vatry na hronskom
pohorí…
ZBOJNÍK ONDRO: Všetká česť… A komu česť – tomu česť.
ZBOJNÍK ĎURO: Turoňovi trúba.
ZBOJNÍK ONDRO: A, Ďuri, aj tvoje meno by očistiť náčim…
ZBOJNÍK ĎURO: Moje?
ZBOJNÍK ONDRO: A vari nevieš, že v Povstaní tvojim menom in memoriam jednu brigádu
pomenovali?
ZBOJNÍK ĎURO: Nevrav. Tak to som ozaj nevedeu. Veď ja som v živote na nijakej
brigáde nebou. Ani na zemiakovej, ani na… repnej, ba ani keď kostol
stavali. Na brigády som nechodiu, lebo na pánskom bili povinné.
ZBOJNÍK ONDRO: Ani na sená..?
ZBOJNÍK ĎURO: Ani. Ja som na senách zakaždým sennú nádchu dostau. Som na seno
alergický.
ZBOJNÍK ONDRO: A ja som ti alergický na každú robotu.
ZBOJNÍK ĎURO: Veru, od roboty kone dochnú. Nieto ešte my, zbojníci… Ja aj keby som
robiu, by som sa iba robiu, že robím…
ZBOJNÍK ONDRO: Veď aj ja len takto… Veď ma poznáš…
ZBOJNÍK ĎURO: Viem. Figliar si bol. Či by si sa dnes z toho dostau: Valaška, karabín
a pištoliek dvoje… A paragraf máš na krku. Nedovolené ozbrojovanie.
ZBOJNÍK ONDRO: Hja, že či! Valašky sú aj taká fajta oviec. Pištoliek, pištoliek… tu by
mohlo ísť o prieklep – píšťaliek dvoje… A píšťalky predsa zakázané nie
ZBOJNÍK ĎURO: A karabín?
ZBOJNÍK ONDRO: Kara – je vozík. A bin… Vari nevieš po rakúsky? Ich bin Ondro.
ZBOJNÍK ĎURO: Nezmenil si sa, Ander. Iba ľaľa – to lístie… už sa na tej hore dáko
červeneje… Kdeže sa ten šuhaj na zimu podeje?
ZBOJNÍK ONDRO: Ktorý, ktorý že to šuhaj?
ZBOJNÍK ĎURO: Nuž my všetci – ty, ja, Ilčík, Surovec, Gajdošík, Uhorčík, Gustavčík,
Miloščík, Šlapančík, Štepančík, Vasilčík, Lajoščík, … Všetko samý –
čík!
ZBOJNÍK ONDRO: No, možno si urobí kolibu z tej hustej čečiny, alebo… bude o neho
postarané. Miesta je dosť… V tomto,…onom,… akože sa to len…?
ZBOJNÍK ĎURO: V domove dôchodcov. Amnestia bola. Všetkých pustili.
ZBOJNÍK ONDRO: Do Ružomberka – či nepôjdeme?
ZBOJNÍK ĎURO: A to už načo?
ZBOJNÍK ONDRO: Na jarmok… Otca Hlinku oslavovať…
ZBOJNIK ĎURO: A či sa nebojíš? Veď nás zlapať môžu.
ZBOJNÍK ONDRO: Kto?
ZBOJNÍK ĎURO: Temné sily.
ZBOJNÍK ONDRO: Nemáme sa čoho báť. Pankáči i holé lebky sú na našej strane. Aj starý
šerif je náš človek. Maďar jak repa, ale náš. Len je málo doma.
Hlavne, že je proti násiliu.
ZBOJNÍK ĎURO: Tak ta teda poďme.
ZBOJNÍK ĎURO a
ZBOJNÍK ONDRO: (vyťahujú z káps slaninku, syr, chlebík, tabačik, fajočky, slivovičku,
kávu, na pni rozprestrú obrúsok a konzumujú a konzumujú… )
(Opona nepadá, lebo žiadna nie je)
1 9 9 1
D r a g o
predošlý článok ………………. nasledujúci
Celá debata | RSS tejto debaty