Drahoslav Mika

 
Časť l.              Zvonia kostolné zvony.

                       Jano leží na posteli pod perinou a chvíľami sa mrví.

                       Sníva sa mu, že je smädný. Na nos mu sadne mucha

                       a prechádza sa po ňom.

Časť 2.             Mucha sedí na Janovom nose. Jano sa ťapne po nose

                        a mucha odletí.

                        Jano otvára oči a pomaly sa prebúdza.

                        Kostolné zvony dozvonia.

Časť 3.             Jano leží na posteli a snaží sa rozpamätať na včerajší deň.

Časť 4.             Jano sa na včerajší deň nerozpamätá, lebo má okno.

                        Okno je zarosené, preto cez neho nevidí.

                        Jano vyloží jednu nohu na perinu. Pokýve veľkým palcom. 

Časť 5.             Jano vstáva z postele. Má na sebe trenírky a jednu ponožku.

                        Ide do záchodu. V záchode močí, potom zvraca

Časť 6.             Jano chodí z miestnosti do miestnosti a zisťuje, že je doma sám.

                        Zapáli si cigaretu zo strany filtra. Zakľaje: –Do pi-vovaru! .

                        Filter uhasí a zapáli cigaretu na správnej strane. Potiahne. Zakašle.

Časť 7.             Jano premýšľa hľadiac do neznáma.

                        Poškriabe si rozstrapatenú hlavu.

Časť 8.             Jano premýšľa hľadiac do známa a poškriabe sa za gule.

Časť 9.             Jano ide do kuchyne. Načrie si vodu z vedra, pretože

                        vodovod má zaplombovaný.

                        Jano drží v ruke hrnček s vodou a zamyslí sa.

                        Otvorí kredenc, vyberie fľašu, otvorí ju  a napije sa samohonky.

                        Priamo z fľaše. Fľašu odloží. 

Časť 10.           Stôl. Na stole stojí tranzistorové rádio.   

                       Jano zapína rádio a počúva Zákrutu. Zapáli si cigaretu.

                       Fajčí a premýšľa. Jano konečne pochopí, že má po včerajšku okno.

Časť 11.           Jano sa hanbí sám pred sebou.

Časť 12.           Jano sa pozrie do zrkadla a hanbí sa aj pred zrkadlom.

Časť 13.           Jano s hrôzou zisťuje, že spal v jednej ponožke.

Časť 14.           Jano snorí po byte a hľadá druhú ponožku.

Časť 15.           Jano ponožku nájsť nemôže.

                        Nemôže, lebo sa nedokáže zorientovať nielen v čase, ale ani v priestore.

                        Priestor tvorí Janov byt.

Časť 16.           Jano vyberie zo zásuvky stola kompas a snaží sa predsa len

                        Zorientovať. Aspoň v priestore.

                        Jano nájde druhú ponožku v trampke pod divánom.

Časť 17.           Jano si na bosú nohu natiahne druhú ponožku.

                        Jano zisťuje, že jedna ponožka je červená, druhá zelená.

                        Premýšľa, čo robiť.

Časť 18.           Jano si obuje čižmy a v duchu skonštatuje, že cez čížmy

                        farbu ponožiek nevidieť.

                        Jano je spokojný.

Časť 19.           Jano si vyzúva čižmy, natiahne na seba montérky a natrhnuté tričko s nápisom

                        I love you.       

                        Opäť si obuje čižmy.     

Časť 20.           Reklama na telenovelu Znovuzrodenie. Opakuje sa dva razy.