N A R O H U
Do ľudí vrážam ako blázon
Zmätený decembrovým mrazom
Uprostred mesta pred výkladmi
Do duše vrásky sa mi vkradli
A čaša smútku preteká
Nevníma človek človeka
Každý sa náhli zamyslený
Úsmev v zhone tom nemá ceny
Obloha smutná, zamračená
Zohriať ma nechce žiadna žena
Smútok sa rozlial po ulici
Ale hľa –
na rohu Cigán
Kučeravý a ružolíci
Úsmevom žiari jeho tvár
Nerešpektuje kalendár
Bo teplo sála z jeho očí
Kde – kto sa za ním pootočí
Kde – kto sa pri ňom pristaví
Gadžovi nejde do hlavy
Že Cigán teraz v mraze krutom
Odháňa z tvárí ľudí smútok
Na harmonike vyhráva
Od obeda až do večera
(a niekedy už od rána)
Prsty neskladá z klávesnice
V mraze ho hrejú rukavice
Deň stáva sa odrazu milším
Myšlienky krušné z duše vyšli
A harmonika tóny lúdi
Pre celé davy skúpych ľudí
Pri muzike sa Cigán potí
Dnes aj Slováci sú Škóti
Peniažky pevne v ruke držia
Len chabo podporujú bulvár.
131202 / D r a g o
Celá debata | RSS tejto debaty