KEĎ SA ŤA ZIMA OPÝTA
Dnes sa ma Zima opýtala –
Vraj, čo som robil v lete?
A ja jej naspäť: -Čujte, Stará,
už zas vyšetrujete?
Kto Vám dal právo pýtať sa,
kto Vám dal na to mandát?
Vonku nehodno vyhnať psa,
a vy sa chcete hádať?
Po oknách mi tu lepíte
mrazivé biele kvety.
Ja tu sedím jak v úkryte,
nos na okno si lepím,
bo ináč vôbec neuzriem,
čo sa tam vonku deje –
či padá sneh a či je srieň,
kam vaša vláda speje…
Nezáviďte mi, pani Zima,
tie nežné Slnka lúče,
ktoré zakaždým našli ma –
od tepla mal som kľúče…
Nezáviďte mi, pani Zima,
zelenú tôňu lesa –
čas, kedy včely s kvetmi smilnia
a moje srdce plesá.
A nezáviďte, prosím, ani
tých pár vĺn morskej vody,
na brehu zase piesok slaný –
z Vody sa život zrodil…
A ešte nezáviďte, prosím,
pohár chladného piva.
Veď Smäd, čo píše v lete glosy
v sebe kus Zimy skrýva.
Teraz už viete, Biela pani,
´ som sa Vám vyspovedal…
Vylezte ku mne z Vašich saní,
lebo ste dáka bledá.
Sem posaďte sa, vedľa mňa…
Dnes posledný deň v roku
Zima bude tým nádherná,
že spijeme sa z grogu.
Až zašumí nám v hlave grog,
budeme si aj tykať .
O chvíľu končí Starý Rok… –
Zdraví Vás
311202 / Drago Mika
Celá debata | RSS tejto debaty