Drahoslav Mika

 
TICHÁ   SPOMIENKA

Možno si zosadla

na plamienok tejto sviečky

Možno chceš máličko upiť

z môjho pohára

Toľko

koľko som Ti zostal dlžný

Svieca pomaly dohára

a ja pohľad svoj ponáram

do zvyšku svetla

krotký a smutný

Možno si naozaj

vedľa mňa

tu v paralelnom svete

v neznámej dimenzii

priestoru a času

na dotyku Vianoc

narodenia to Božieho dieťatka

nepoškvrnená počatím

zimného slnovratu

Asi sme si zostali

čosi dlžní 

Odišla si dávno

bez jediného slovka    Zbohom

Nestihla si ani zostarnúť

Priskoro nastúpená púť

k Najvyššiemu

Povolal si Ťa

bez povolávacieho rozkazu

tak náhle     odrazu   …

Si v svete

kde nepotrebuješ

stisk ruky       pohladenie

ba ani nanukovú tortu

či pohár červeného bikavéru

farby krvi

v internátnom prítmí

prechádzky brehmi Torysy

nežné pritúlenie pred filmovým plátnom

obdiv na plavárni

Plávaš už v inom svete

Nepotrebuješ splývať na hladine

bazénu

Ešte stále cítim

chuť medu z včelích plastov

čerešní z Vašej záhrady

vína z domáceho súdka

Náš film sa skončil

bez titulkov

Možno tam hore čakáš

A možno si už reinkarnovaná

My Vám tu zažíhame sviečky

A vy nám     na oplátku     Hviezdy  

Možno dve z nich sú Tvoje oči

Tu hriali

Ale stamodtiaľ chladia

Tam u Vás sa už nežiarli.

Občas vstupuješ

do mojich snov

a pýtaš sa

Koľkí sme tu ešte zostali

Raz

keď bude padať

neviditeľná hviezda nádeje

ja sa Ťa opýtam

K d e ?

K e d y ??

A k o ???

A možno potom

budem múdrejší

Venujem Tebe

241202  /  D r a g o – S h e r r y

PRELÚDIUM  PRE  ĽUDMILU

Nebol to prelud

Ľudmila nemiluje pre ľud

Ona miluje pre ľudí

A moja lýra vylúdi

raz

Prelúdium pre Ľudmilu

milú

pre detskú nehu

v kočiariku i v kolíske

i pre rodinnú idylu

(slová lýry sú neisté)

Boh stvoril práve

Ľudmilu

bo ináč asi nemohol

Býval som ako bez mysle

A dnes

Čo ma je do toho?!

241202 / D r a g o