Drahoslav Mika

 
( paródia )
 
Bola zima. Dedko vstal,

do hory sa vychystal.

Do horičky pre drevo, 

by mu v piecke horelo.

 

V zime tuhej hreje piecka –

tak do jari dedko prečká

spolu s babkou v maringotke.

Občas dajú si po vodke.

 

Brodí sa nám dedko lesom-

Ráno vypil kávu presso.

V kožuchu i v baranici…

Ťažko mu je po opici.  

 

Z lesa hŕbu raždia vlečie

(Čo sa vlečie – neutečie)

Za ním psíča – Donko skáče

a teší sa na koláče.

 

Teší sa aj na kostičky,

čo dostane od babičky.

Na kostičke kúsok mäska –

to bude hostina dneska!

 

Neboja sa metelice, 

veď dedko má rukavice.

Pesničkou si cestu kráti…

Beda- rukavicu stratil!

 

Beda, beda – veľká beda!

Nenájde ju do obeda,

nenájde ju do večera…

Les je plný divých zvierat.

 

Ľaľa – myška býva v kríčku.

Prvá zbadá rukavičku. 

Akože sa volá Mary,

spať by mohla aj v posteli,

 

lenže jej sa páči privat – 

v rukavici bude bývať.

Nuž sa do nej vteperila,

o myšiakoch sa jej sníva 

 

V spánku myška zrnko hrabká.

K rukavici skáče žabka. 

Žabia kráľka menom Hela

tiež by s myškou bývať chcela. 

 

Myška žabke súhlas dala.

Už sú v rukavičke dvaja.

Kochajú sa zimným krajom.

Veď nemusia platiť nájom…

 

Ešte nedopletkovali.

Lesný svet je veľmi malý.

Ľaľa ti ho…namôjveru…

zajko skáče na večeru. 

 

Zajko – Voloď , tak ho zovú,

nepripustí tie dve k slovu.

Nasťahuje sa k nim dnuka,

z rukavice von vykuká.

 

Ktože sa to lesom tára?

Kmotra líštička – Tamara.

Budeže to dobrá párty,

keď vyloží všetkým karty.

 

Rukavica v švíkoch praská

a tých štyroch hreje láska.

Už piaty sa ku nim prosí –

vĺčko sivý menom Josip.

 

Tí štyria takto usúdia: –

Nebudeme ako ľudia,

veď podľa starej povesti

dobrých veľa sa pomestí.

 

A tak vlk z Juhoslávie

tri dni neje a nepije.

Prichýlil sa ku tým štyrom –

varia si tu teplé víno.

 

Nikto z nich sa nenaľaká

keď sem vidia liezť diviaka. 

Dotrepal sa k rukavici,

ustlali mu na polici.

 

Diviak – Starý – robí špásy,

nerád šiel by na klobásy,

nerád šiel by na šunčičky,

upíja si borovičky.

 

V rukavici sú už šiesti,

už sa tam sotvakto vmestí –

ani dobrý ani planý,

už sú tam riadne nadžganí. 

 

Zlé preč a len dobré s nami – 

z lesa von sa maco valí. 

Medveď Drago s lyžami –

prepil kdesi vibramy,

 

tak naboso vlečie sa .

Hneď mu srdce zaplesá,

zočiac teplú  rukavicu.

(Z tých šiestich spravil by pizzu)

 

Pomery sú pod kritiku.

Kritizujúc Ameriku

vteperí sa dovnútra

a zaľahne do kúta.

 

Vysilený, vymrazený,

kritizuje piva ceny,

kritizuje krčmy, puby,

nedrží jazyk za zubmi.

 

Jeden grgne, druhý prdne…

Div že ju tam neroztrhne

…teda onú…rukavicu.

Otvoria si Koštunicu.

 

Už je večer a sneh chrustí,

mráz zachádza až za prsty

dedkovi nepozornému,

nuž sa vracia ku háremu –

 

k rukavičke dobrej, teplej.

Teplejšie je snáď len v pekle.

A vtom Donko – šibal pes –

zabreše na celý les. 

 

Tí vnútri sa naľakali,

aj čo väčší, aj čo malí –

od  medveďa po myšičku –

rozbehli sa po lesíčku.

 

Rukavička dedka hreje,

mesiačik, ten sa len smeje.

Donko skáče, Donko šantí,

ocikal na dverách pánty. 

 

A tí siedmi naši milí

takto sa dohovorili:

Zajtra o takomto čase

počkáme tu dedka zase. 

 

Možno starký čižmu stratí.

A keďže sme kamaráti –

aby nám dedko nekríval,

pozveme ho na dve piva. 

 

(Podľa ukrajinskej ľudovej rozprávky

preložil a zveršoval dedo Drago, 250504, 09.18)
 
 

ilustračné foto   zdroj: http://flog.pravda.sk/rene48.flog?foto=304335