Nekonečné Ticho
Od konca Zeme až po začiatok oblohy
V ňom natiahnuté struny cikád
Počúvajú ich nemnohí
Rozliezajú sa samotou
Narušia melódiu nemej uspávanky
čo nemá slov
a nemá nôt
do okna lezú
ponad plot
Iba slávnostnej sviečky knôt
Baví sa s oranžovým plameňom
čo pohladkáva nepokoj
v ríši ničoho a nikoho
Na pulzujúcich krídlach aury
lezie pod husiu kožu
až do končekov neurónov
v podobe slepeckého písma
rozsýpaného ako mak na parených buchtách.
To mravce mravčia do tintovej noci
a niet toho, kto by ich skrotil
Rozliezajú sa po duši
a hoci sa to nesluší
víria a vibrujú
v kolotanci
stuhnutej nečinnosti
tejto chvíle.
Myslia si,
že sú milé.
0304034 / D r a g o
/uploads%2Fzlavadna.sk%2Fdeal%2Fimages%2F2021%2F0310%2F604932853b976.jpeg)
/uploads%2Fzlavadna.sk%2Fdeal%2Fimages%2F2021%2F0506%2F60944a4d4093c.jpeg)
/uploads%2Fzlavadna.sk%2Fdeal%2Fimages%2F2020%2F0805%2F5f2a9cc433e63.jpg)
/uploads%2Fzlavadna.sk%2Fdeal%2Fimages%2F2021%2F0507%2F609539205eed1.jpeg)
/uploads%2Fzlavadna.sk%2Fdeal%2Fimages%2F2021%2F0208%2F60219d356f902.jpeg)
Celá debata | RSS tejto debaty