Drahoslav Mika

O tri hodiny neskôr
 
Mišo Ilčík a Jano Kravicec rozkladajú ohník. Ohník sa pomaly rozhára,

ale nie príliš rýchlo. Veď času má dosť, skoro toľko ako čakanie husi 

na  klas .Okrem toho zbojníci nemajú povolenie na výrub stromov v 

chránenej oblasti, takže sú odkázaní na raždie a na to, čo blesk zapáli.

MIŠO  ILČÍK:             Horí… Horí ako onehda na Kráľovej holi. Ktože ho 

                                nakladol? My dvaja a Floki.

JANO KRAVINEC:     Nerýmuje sa. 

MIŠO ILČÍK:              Pracujem voľným veršom. Veď aj ja ako zbojník 

                                som voľný.  Voľný ako vták…

JANO  KRAVINEC:    …v nohaviciach…

MIŠO ILČÍK:              Čo by sme si my, zbojníci, bez ohníka počali? 

                                A ja , omár, som ho v škole odoberať nechcel.

                                Ani Zorničku. Murzilku som musel, bola povinná. 

JANO KRAVINEC:     Čo si to nechcel odoberať?

MIŠO ILČÍK:              Ohník. Popozeral som obrázky, porno žiadne, 

                                 nuž – šup s ním do ohňa!

JANO  KRAVINEC:     Ty, Ilčík, hybajme vatru preskakovať. 

MIŠO  ILČÍK:              Sprostý si? Za triezva?

JANO  KRAVINEC:    Tak prečo nepijeme?

MIŠO ILČÍK:              Hm… Choď do chaty, prekútraj to tam, možno 

                                sa voľačo nájde. Vari všetko ja robiť musím?

                                A cestou môžeš Flokiho vovnútriť. 

JANO  KRAVINEC:    Čože môžem Flokiho?

MIŠO ILČÍK:              Vovnútriť. 

JANO  KRAVINEC:    A to je čo?

MIŠO  ILČÍK:             Somár! Keď si dnu a ideš s ním von, tak ho 

                                ideš vyvenčiť – vyvonkajčiť. A keď si von a ideš s 

                                ním dovnútra, tak ho ideš vovnútriť, či nie? 

                                Nechápaví ste vy, civili.

JANO  KRAVINEC:    Neviem, ja som Štúra nečítal. 
 
 
Jano odchádza do chaty, Floky za ním. O chvíľu vyjdú von. Jano nesie 

veľkú krabicu s nápisom Whiskas. Pýta sa:
 
 
JANO  KRAVINEC:    To sa pije?

MIŠO  ILČÍK:             Ty nevzdelanec hornouhorský! To je proti myšiam. 

                                A   potkanom. 

JANO  KRAVINEC:    Vari týmto sa vymiškujú myši?

MIŠO  ILČÍK:             Toto tu je pre mačky. Oni to žerú. Také myši 

                                v prášku. Tu sa o mačky nikto nestará, takže tu 

                                žiadne nie sú. Ale krmivo máme. Myši to zbadajú, 

                                prečítajú a pomyslia si: -Keď je tu krmivo, tak tu 

                                musia byť aj mačky. Zľaknú sa a ujdú. Takto sme 

                                my, zbojníci, prešli myšiam cez rozum. 

JANO  KRAVINEC:    Dobre vymyslené…

MIŠO  ILČÍK:             (hrdo vypne hruď) Si myslím…
 
 
Z chaty vychádza Floki a v papuli nesie fľašu borovičky. 
 
 
O päť minút neskôr
 
 
Jano s Mišom sedia pri ohníku,pred nimi v tráve sa povaľuje prázdna 

fľaša od borovičky. Sedia oni, sedia, do ohníčka hľädia, do ohníčka 

hľädia, slovka nepovedia… Vzduchom zasviští valaška svištím 

piskotom a zatne sa do vysokej jedle.
 
 
MIŠO  ILČÍK:            (Pomaly otočí hlavu a uprie zrak na zaťatú valašku.

                               Precedí pomedzi zuby) 

                               Toto nie je Jánošík…

JANO  KRAVINEC:    Ako si môžeš byť taký istý?

MIŠO ILČÍK:             Jáínošík prázdnu valašku neposiela. Posiela 

                                pozdravy. Také trojrohé – a komiu napíše lístoček 

                                trirohý, toho nezachránia múry do oblohy. To bude 

                                Turoň… zbojník. Lenivý je, valašku sa mu v ruke 

                                nosiť nechce, nuž ju zďaleka hodí a do jedle zatne. 

JANO  KRAVINEC:    A nie je to porušenie služobnej disciplíny – zbojník

                                a bez valašky?

MIŠO  ILČÍK:             Ak nie je v službe alebo na zbojníckom chodníčku,

                                tak nie. Aj opaštek si môže odložiť.  

JANO  KRAVINEC:    A túto, hľa, motyku… Načože vám..?

MIŠO  ILČÍK:             Pre každý prípad. Napríklad chceme vykopať alebo

                                zakopať vojnovú valašku. Akože bez motyky? Hlboko 

                                 je zakopaná. Niekedy ju vykopávame tak dlho, že sa 

                                 nám už ani na zbojnícky chodníček nechce. Vtedy ju 

                                 zahrabeme naspäť a ideme piť. …Čo som to len chcel 

                                 urobiť..?   Zase tá skleróza…

JANO  KRAVINEC:     Vidí sa mi, že si chcel naliať.

MIŠO  ILČÍK:              To je ono! Naliať! Už utekám pre fľašu (Odchádza 

                                 však pomaly)
 
 
O ďalších päť minút neskôr.
 
 
Mišo je v chate, Jano prichádza spoza chaty zaväzujúc si motúzok na
poklopci. Mrmle si popod nos a ponad bradu:
 
 
JANO  KRAVINEC:     Peňazí plná riť a nemajú tu ani splachovací 

                                 záchod. Pekní zbojníci, len čo je pravda…

H l a s  :                    Varúúúúúúúj! (ozve sa lesom a na poľanu -vysokú, 

                                divú – vyskočí chlapisko, už na druhý pohľad vidno, 

                                 že je to zbojník – na prvý pohľad by sa človeku zdalo,

                                 že je to nejaký kokot) (Súdny divák či čitateľ si na 

                                 základe toho, že chlap je bez valašky, vydedukuje, 

                                 že je to Turoň – zbojník. Z Turca.)
 
 
D r a g o 

(P o k r a č o v a n i e )