Drahoslav Mika

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Mišóóóóó! Sto striel di do duše!  Bodaj ťa parom 

                                  páral! Ty pohan akýsi…

MIŠO  ILČÍK:               (Vybehne z chaty) Čo sa stalo? Vari niekde horí?

                                  Alebo sme už nebodaj prepadli krížiacku výpravu?

                                  Vrav!

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Mišo, povedz, kde je Jánošík?

MIŠO  ILČÍK:               Nepoviem!

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Povedz, kde je Jánošík?

MIŠO  ILČÍK:               Nepoviem!!!

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Kým ti pekne vravím… Povedz, kde je Jánošík?

                                  Hol van a Winetú … vlastne oné … Jánošík? … Írted!?

JANO  KRAVINEC:     Keď ti hovorí, že nepovie, tak nepovie. Mišo je už taký.

                                 Zaťau sa – ako Vinco, alebo ako tvoja valaška do jedle.

                                 Tak ho, prosím ťa, netýraj! Čo je on – každá piata žena?

                                 Vari vieš, že každá piata žena je pyraňa… 

TUROŇ-ZBOJNÍK:      A ľaľa… pozrimeže… holobriadok akýsi,…grínhorrn 

                                 sopľavý…také šteňa, mača…Ty si sa tu kde nabral?

                                 Ešte mu mlieko po brade tečie…

MIŠO  ILČÍK:              To nie mlieko, to borovička… 

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Číže ty budeš? Sto hromov ti do pečienky..!

                                 Vrav, lebo keď zoberiem valašku, naskutku ťa ňou 

                                 vyobšívam!

JANO  KRAVINEC:    Obšívať si môžeš svoje drelichové gate. Chodíš ako 

                                 predposledný trhan. To si naozaj nemáš čo obliecť?

                                 Spočiatku som ťa ani za zbojníka nepokladal. Hanbu 

                                 nám, stavu zbojníckemu, robíš! Do penzie by som 

                                 ťa poslau. Tvoje šťastie, že dôchodkový vek predĺžili.

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Nononononono… A vari si ty zbojník?…. Nám…. Hanbu 

                                 robím… Komu – nám?    Koho si ty hovorca? 

JANO  KRAVINEC:     No, stopercentný zbojník ešte nie som, ale zaúčam sa,

                                 zvykám si. Na prijímačky som prišiel. Mišo si vzal nado 

                                 mnou patronát. Som zbojník – čakateľ. Aj kurikulum som 

                                 už napísau…

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Na prijímačky…teraz… keď v Hornouhorsku školy 

                                 zatvárajú…?! Mária Terézia sa v hrobe obracia, keď vidí 

                                 ako sa po jej a Jozefových Druhých reformách šliape!

                                 Inteligent… písať vie… kurikulum… tu sa kury kradnú a nie 

                                 opisujú… Čo si ty prežil, ucho pospolité? Ešte ťa tvoj otec

                                  v  nohaviciach nosil, keď som ja na pánskom zbíjal. 

                                  I v Hlohovci i v Levoči  i v Ozorovciach a aj Kerestúre.

                                  Pánom stačilo moje meno počuť, a už sa triasli.

JANO  KRAVINEC:     Ako osika?

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Ako dve osiky, keď sa pri nich siká! Kandidát na 

                                  zbojníka..Nevídali… Takých tu  už bolo a zápalky ich 

                                  zasýpali. 

Vzduchom prefrčí sedem valašiek (očíslovaných), narazia do jedle,

nezatnú sa však ako Turoňova, ale popadajú na zem. (Valaška ďaleko 

od jedle nespadne.)

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Eééééé…bem ti takú balistiku!!!

O jedenásť sekúnd neskôr (later)

Na poľanu sa nahrnie tlupa zbojníkov – Gajdošík, Uhorčík, Jerguš Chlapin,

bratranci Oštinohovci – Rudi a Feri,  Maťo Kliešť, Kubo Blcha, Mľandriak, 

Ištván, Attila, a možno aj iní, to sa uvidí v priebehu deja, lebo zbojník je už 

taký – na jednom mieste neobsedí, najmä keď je lapaný. Raz je tu a raz 

zase tam. By ho ľudské oči nevideli. Bo ľudia rôzni sú – ondia, kradnú, 

klamú, šliapu po kvietkoch, odtrhávajú chrobáčikom nožičky, vo fiakri si 

šepkajú, a vo voľbách hlasy predávajú. Preto sa takejto civilnej zberbe 

poctivý zbojník najradšej zďaleka vyhne. Zblízka už ani nehovorím. 

Slovenské pohľady došlých zbojníkov neveštia nič dobrého, ale ani zlého, 

pretože zbojníci veštiť nevedia. Gule síce majú,ale nie sklené. Aj karty 

majú, ale nie tarotové. Rozoberajú si valašky (niektorým sa neujde) a sadajú či 

líhajú  okolo ohníka.

MIŠO  ILČÍK:               Dávno ste doma neboli, chlapci moji. Oj, či len dávno…

RUDI OŠTINOHA:        Nezahovára a vrav – kde je Jánošík?

MIŠO  ILČÍK:               Nepoviem!

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Naozaj nepovie. Už som sa ho pýtal. 

MĽANDRIAK:             A týrať si ho proboval?

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Chcel som. Zákon zakazuje. 

JANO  KRAVINEC:     Tak ho treba zmeniť.  

TUROŇ-ZBOJNÍK:      A títo dvaja tu – čo sú zač? (Ukáže na Ištvána a Attilu)

                                 Nepoznám…

FERI OŠTINOHA:       Títo? Z hunskych čias tu zotrvali. Opili sa z nášho 

                                  tokajského, od svojich sa stratili, a kým sa spamätali, 

                                  bolo Hunsko z mapy vymazané. Len hune tu po nich 

                                  zostali. No a títo dvaja. Sľúbili, že nám krpce čistiť

                                  budú, aj zemiaky škriabať, ak dáke po Cigáňoch zvýšia…

                                  Lebo čo  s nimi? Na tej hore sa už lístie červeneje, 

                                  ľúto ich je človeku…

JERGUŠ CHLAPIN:     Ale pijú ako my. Do partie zapadnú 

MIŠO  ILČÍK:               A či ste veľa nalúpili a nazbíjali? Lebo kasa je prázdna.

                                  Všetko išlo na udržiavanie zbojníckych chodníčkov, 

                                  keďže diaľnice ešte nevymysleli. Fond zbojnícky doplniť 

                                  náčim.  Kto čím môže, nech tuto, ľaľa, do klobúka 

                                  prispeje. (Nechá klobúk kolovať, to jest položí ho na kôl.)

RUDI  OŠTINOHA:      Ja mám dva šestáky.

MĽANDRIAK:             Ja štyri rýnske.

KUBO  BLCHA:          Prispievam troma grajciarmi, ale bez DPH.

MAŤO  KLIEŠŤ:          Mne sa podarilo jednu zlatku…

GAJDOŠÍK:               Ja som mal, ale Jánošikovi som požičal. Povedal, že 

                                 až bude môcť, vráti. Aj s úrokmi. 

CHLAPI:                    (Pozerajú sa po sebe a potmehudsky sa usmievajú. 

                                  Iba Jano Kravinec sa usmieva zavidnahudsky, pretože 

                                  poznajú oni dobre Jánošíkove sľuby)

UHORČÍK:                  Mne po odvedení daní a zaplatení členskej známky 

                                  zostali dva medenáky. Ale už som ich prepil.

JERGUŠ  CHLAPIN:    (Pre seba šomre) Jediný, čo má rozum…

UHORČÍK:                   Pálenô zdraželo. Ale ja si to nabudúce nadzbíjam.

ATTILA:                      Ja som zase chudobine všetko rozdal…

TUROŇ-ZBOJNÍK:       (Nezdrží sa) Kokot!

JANO  KRAVINEC:     Ja tu mám akýsi pliešok… (Vyberá z opašteka, 

                                  probuje medzi zubami pravosť peniazu)  Čert ho vie, 

                                  čo to je…

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Ukáž… (berie od Jana peniaz, obzerá si ho…) Euro…

                                  Prisámvačku – euro. Pravé, hornouhorské. Ale v tejto 

                                  dobe? (nechápavo krúti hlavou) Zázraky sa asi predsa len 

                                  dejú…

D r a g o  

(P o k r a č o v a n i e )