Drahoslav Mika

O pol hodiny neskôr
 
Jano Kravinec a Turoň-Zbojník sedia za dreveným zahnívajúcim 

kapitalistickým stolíkom, ktorý vo feudálnej hornouhorskej spoločnosti

pôsobí  anachronistickým dojmom.  Pred sebou majú svetlé fľaškové pivo,

ktoré nazývajú nežným menom Svetlana, samozrejme preto, lebo je svetlé. 

Jano vypĺňa kádrový dotazník, teda opytník, a Turoň-Zbojník mu pomáha,

až sa mu z kečky parí. A možno sa to z neho iba odparuje požitý alkohol. 
 
TUROŇ-ZBOJNÍK:     Meno…priezvisko…titul…

JANO  KRAVINEC:   (Zapisuje na papier)… Mám … 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     A titul … akýže si uviedol, ak smiem vedieť?

JANO  KRAVINEC:   Čudoval by si sa, ako všelijako ma v dedine titulujú… 

                               Akými slovami ma ľud pospolitý častuje…

TUROŇ-ZBOJNÍK:    Pohlavie?

JANO  KRAVINEC:   Mám…

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Viem, že máš… Videl som ťa šťať za kríkom… Dátum a 

                                miesto narodenia?

JANO  KRAVINEC:    Už sa nepamätám… bol som veľmi malý… tuším krumple 

                                sadili

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Bydlisko…trvalé, prechodné, v prípade žiadneho uveďte –

                                bezdomovec, prípadne bezchatovec

JANO  KRAVINEC:    Nuž – ako kedy… raz v horách, inokedy v lese, pod 

                                mostom…pod holým nebom… Krčmu neuvádzam, ešte 

                                by ma mali za alkoholika. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Vierovyznanie?

JANO  KRAVINEC:    Ja Vieru nevyznávam, ja vyznávam Maru. Tú keby si videl, 

                                tie prsia, a boky, nohy ako srnka…

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Také štíhle?

JANO  KRAVINEC:    Také chlpaté…   Chlpatá – bohatá… 

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Príbuzní v zahraničí?

JANO  KRAVINEC:     V župe  Zemplínskej… švagriná z tretieho kolena… 

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Ona má tri kolená…??

JANO  KRAVINEC:     Hej, v jednom kolene má vodu. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:      A v druhom? 

JANO  KRAVINEC:     Tuším pivo…

TUROŇ-ZBOJNÍK:      A čo tam robí – čím sa zaoberá?

JANO  KRAVINEC:     Čo by robila, keď nemusí. Je feudálna demokracia, 

                                  nuž sa spúšťa.

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Na sánkach?

JANO  KRAVINEC:      Hej… na sánkach… Pracuje ako radodajka…

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Aha… Potom mi dáš adresu…  Trestaný?

JANO  KRAVINEC:      Raz. Na likavskom zámku. Sedem rokov…

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Za čo?

JANO  KRAVINEC:      Za nič.

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Neklam. Za nič sa dávalo desať rokov. 

JANO  KRAVINEC:      Tak dobre, keď to chceš vedieť – zbieral som 

                                   podpisy proti vstupu Markomanov a Vandalov do 

                                   strednej Európy. … Ale už ma rehabilitovali. Iba v 

                                   Ústave pamäti národa mi nechcú trest zahladiť.  

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Asi nemajú pigľajz.  A tých narkomanov ani ja 

                                   neznášam.  Len fajčia a fajčia a mne nedajú. 

                                   O vandaloch ani nehovoriac…

                                   Koníčky?

JANO  KRAVINEC:       Boli dva. Hnedý Piťo a čierny Šaňi. Ale drábi ich 

                                   zhabali. S exekútorom. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Nasrali ťa, čo?

JANO  KRAVINEC:      Ani nie. Už ma nebavilo starať sa o nich. Zo spolku 

                                   pre ochranu zvierat ma neustále otravovali. Vraj koňom 

                                   treba dávať aj žrať. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        A tí zo spolku čo chceli?

JANO  KRAVINEC:      Vypiť.

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Majetkové pomery?

JANO  KRAVINEC:      Pomery mám iba s Marou.  Aj to len vtedy, ak ona chce. 

                                  Ak nechce, mávam pomery sám so sebou.

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Tlačové orgány – aké odoberáš?

JANO  KRAVINEC:      Riť – keď tlačím za kríkom. A ešte močový mechúr.

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Noviny, časopisy – to sú tie orgány…

 JANO KRAVINEC:      Aj to sú orgány? Tak preto do nás je…ér…dé. Ale 

                                  vážne – Hornouhorský zbojník, Svet feudalizmu, 

                                  Prostonárodná pravda. A ešte sa chcem prihlásiť na…

                                  na…na zájazd okolo Turecka. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Mal by si si dať nejaké feudálne záväzky.

JANO  KRAVINEC:      Nedbám… Dávam si teda záväzok, že sa nikdy k 

                                  ničomu zaväzovať nebudem. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Taký nemôžeš. Niečo musíš… aspoň naoko…

JANO  KRAVINEC:      Na oko si dávam harmanček. Ak sa mi vyhodí jarec. 

                                   No, ale aby sa nepovedalo – Raz mesačne ozbíjam 

                                   grófa Eszterházyho. Bez nároku na mimoriadnu 

                                   odmenu vypálim tri kaštiele. O 20 % sa zlepším 

                                   v narábaní valaškou a… potrebu budem vykonávať 

                                   najmenej 50 metrov od chaty. 

GAJDOŠÍK:                 (Podíde, začujúc poslednú časť rozhovoru) Čo by 

                                   zbojník nenasľuboval, len aby sa o ňom písalo a 

                                   filmy natáčali. Chlapi, mám dve správy.

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Tak sem s tou dobrou!

GAJDOŠÍK:                 Tá je o počasí. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:         A tá zlá?

GAJDOŠÍK:                  Tá tiež…
 
 
D r a g o    

(P o k r a č o v a n i e )