Drahoslav Mika

O štvrť hodiny skôr

FERI  OŠTINOHA:    (K Ilčíkovi)  Mišo, povedz, kde je Jánošík?

MIŠO  ILČÍK:            Nepoviem!

RUDI  OŠTINOHA:    Mišo, povedz, prosím ťa, kde je Jánošík?

MIŠO  ILČÍK:            Nepoviem!

UHORČÍK:                Tak nepovedz… Veď my si to zistíme. 

FLOKI:                     (Breše smerom na juh a chvíľami jeho brechot 
                                prechádza do štekotu)

MĽANDRIAK:           Asi niekto ide. Cudzí. Do zbroje, kto si syn svojho rodu
                                hodný, abože mi zahyň, abo buď slobodný!

ZBOJNÍCI:               Vyskakujú zo zeme, do rúk berú valašky, za opasky si 
                               pchajú pištole a striekačky so slzotvorným plynom. 
                               Zaujímajú bojové postavenie a kruhovú obranu chaty. 
                               Za chatou čosi šuští. 

MAŤO  KLIEŠŤ:       (Vyberie pištoľ, natiahne a chce vystreliť smerom, 
                                odkiaľ počuť šušťanie. Pištoľ nevystrelí. Nadáva.) 
                                Sto striel a tisíc hrmených! Zase nemám náboje. 
                                Všetky som vystrieľal na Silvestra. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:    Ticho, pssst, ktosi prichádza.

FLOKI:                     (Breše čoraz veselšie a vrtí chvostom)

ATTILA  a IŠTVÁN     (Vylezú z húštiny) 

ATTILA:                    Dovoľte mi podať hlásenie…, teda raport. Tu neďaleko 
                                na lúke sa pasie krava. Mohli by sme ju podojiť. 

IŠTVÁN:                   Alebo večer, až sa zotmie… na bifteky… 

MIŠO  ILČÍK:            Ako vyzerá?… Teda tá jalovica. 

ATTILA a IŠTVÁN:    My nevieme.

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Tak sa choďte pozrieť.

ATTILA a IŠTVÁN:     (Odbehnú)

IŠTVÁN a ATTILA:     (Pribehnú)

ATTILA:                     Má štyri nohy, néjt, a na každej kopytá… dve

IŠTVÁN:                    Takže sa jedná o párnokopytníka z čeľade turovitých. 
                                 (Zamyslí sa.) Alebo pornokopytníka?  Ja sa po 
                                 hornouhorsky nikdy správne nenaučím. Najmä „ô“ mi 
                                 robí problémy. Také „ř“ by som už dávno zvládol. 

MIŠO  ILČÍK:              A ďalej?

ATTILA:                      Neviem, ja mám zlú fotografickú pamäť na tváre. 

IŠTVÁN:                     A ja ešte horšiu. Ja som z toho celý pomätený (povie 
                                  zámerne, aby ukázal, ako pekne už vie vysloviť „ä“.)
                                  A historickú pamäť – tak tú nemám vôbec. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Tak sa choďte pozrieť.

ATTILA a IŠTVÁN:       (Odbehnú)

IŠTVÁN a ATTILA:       (Pribehnú)

ATTILA:                      A má aj hlavu.

IŠTVÁN:                     A na hlave dva oné… rohy. Na každej strane po jednom. 

MIŠO  ILČÍK:              A farbu?

ATTILA:                      Neviem.

IŠTVÁN:                     Ani ja. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Tak sa choďte pozrieť.

ATTILA a IŠTVÁN:       (Odbehnú)

IŠTVÁN a ATTILA        (Pribehnú) 

ATTILA:                      Kým my tu takto pobehujeme, niekto ju natrel na zeleno. 

IŠTVÁN:                     Ale marí sa mi, že mala farbu ako hen – Maťo Kliešť vlasy…

MĽANDRIAK:              Rysavú?

ATTILA a IŠTVÁN:       (Nemo prikývnu)

MĽANDRIAK:            Tak tú poznám, tá je od Krtov. Adam ju už od Troch 
                                 kráľov hľadá a nie a nie ju objaviť. Eva, jeho žena ho z
                                 domu vyhnala, bez nej sa vrátiť nesmie. Zabila by ho. 
                                 Mali by sme mu ju domov zaviesť. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     A to zas prečo? A bifteky?

MĽANDRIAK:            A naša dobrá povesť? A mienka ľudu? To ti je fuk?  
                                Adam je náš človek.

MIŠO  ILČÍK:             Ako si na to prišiel?

MĽANDRIAK:            Nikdy nemá peniaze.   

MIŠO  ILČÍK:             A to je všetko?

MĽANDRIAK:            A pije…

JERGUŠ  CHLAPIN:  Tak je náš… 

MIŠO  ILČÍK:             Attila, Ištván!  Kravu chytiť,  nedojiť, nevraždiť, odviesť 
                                 do Krtov, že ich všetci pekne pozdravujeme a v dedine
                                 sa poprezvedajte, či netušia, kde je Jánošík? Ja to tu 
                                 donekonečna riadiť nebudem. Príplatky za riadenie berie 
                                 on, aj odchodné len jemu dajú. Samá povinnosť, 
                                 zodpovednosť, práva žiadne a hovno z toho mám!

ATTILA a IŠTVÁN:     Rozkaz!  Dovoľte nám odísť! 

MIŠO  ILČÍK:             Choďte v mene Božom!

ATTILA a IŠTVÁN:     (Odbehnú.)

IŠTVÁN a ATTILA:     (Pribehnú… ale ešte nie teraz, trochu neskôr. Počkajme 
                                 a nepredbiehajme udalosti)

 
D r a g o  
(P o k r a č o v a n i e )