Drahoslav Mika

O 59 minút neskôr
 
Nuda pokračuje aj bez nudistickej pláže. Zbojníci sú z toho nervózni a boja sa, 

že im úrad práce prestane vyplácať podporu v nenazbíjanosti. Najviac sa však 

obávajú toho, aby im neponúkli nejakú prácu, zavarujbože pomocnú. Niekde v 

krčme či na hrachovisku – to by ešte šlo, ale inde – tak, prepáčte, ale   to teda 

nie, to nepoznáte hornouhorských zbojníkov. To skôr Cigána presvedčíte, že 

tá práca predsa len šľachtí. No ale či vám je zbojnícka chata nejaká 

šľachtiteľská stanica či čo? 
 
TUROŇ-ZBOJNÍK:   Poďme, chlapci, poďme zbíjať, bo nebude za čo píjať!

RUDI  OŠTINOHA:  Už to nestihneme. O chvíľu sa zotmie. 

FERI  OŠTINOHA:   Tak je. Nadnes – padla!

MIŠO  ILČÍK:           Do sedacej časti tela! Kto má dnes nočnú?

GAJDOŠÍK:            (Listuje v knihe služieb) Surovec a Maťo Kliešť.

MIŠO  ILČÍK:           A   kde sú? Už dva dni som ich nevidel.

UHORČÍK:              Možno sú s Jánošíkom, veď patria do jeho ochranky.

                              Gerily… alebo Gorily..?

TUROŇ-ZBOJNÍK:   Stačilo by zistiť kde sú, a dozvedeli by sme sa, kde 

                              je Jánošík. 

MIŠO  ILČÍK:           Nepoviem!

TUROŇ-ZBOJNÍK:   Teba sa nikto nepýta. Ale každopádne ho treba nájsť. 

MIŠO  ILČÍK:           A načo ho vlastne potrebujete?

TUROŇ-ZBOJNÍK:   Nepoviem!

MĽANDRIAK:          Ale v žiadnom prípade nesmieme dovoliť, aby ho popravili. 

                              Tobôž nie za rebro. Z takého rebra sa dá stvoriť žena. 

                              Raz sa tak už stalo. Ej, či by sa zišla… onuce by mi 

                              konečne oprala, po papuli vyfliaskala… Treba ho sem 

                              doviesť  živého…či…či…či živého. Dlhuje mi peniaze, tak

                              nech mi najprv vráti. 

ZBOJNÍCI:               Aj mne! Aj mne!……………………………………….Aj mne!

JANO  KRAVINEC:   Dúfam, že neinvestoval do BMG!

JERGUŠ CHLAPIN:  Alebo do Egypta – pyramídové hry sú teraz v móde.  

GAJDOŠÍK:              Mali by sme sa spojiť s drábmi a zlapať ho. 

JERGUŠ  CHLAPIN: Gajdošík, tebe nestačí, že ťa vo filme znemožnili?

GAJDOŠÍK:              Už som ticho. Mlčím ako vykradnutý hrob.

UHORČÍK:                S drábmi sa nespájajme. To sú ešte väčšie ľahké ženy 

                                ako on. Papučiari! Na koňa mi nasadili papuču, keď 

                                som ho nechal pred šenkom sa… no oné…vysrať. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Tak čo teraz?

JANO  KRAVINEC:    Teraz si dáme Deli, aby sme neprdeli!

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Kokot!
 
Asi o pätnásť minút neskôr. Chlapi sa trúsia po lúke okolo chaty a zároveň poniektorí
vytvárajú trus  a podobný biologický odpad. 
 
MIŠO  ILČÍK:               Tak… Všetci sú  vyprázdnení, vyšťatí, najedení, napití? 

ZBOJNÍCI:                  (Smutne) Áno…

MIŠO  ILČÍK:               Nuž teda… Na svoje miesta… východiskovú polohu 

                                  zaujať! A nezabudnite sa tváriť, že ste hladní… a najmä 

                                  smädní. A hlavne – triezvi. 

ZBOJNÍCI:                   (Zaujali východiskovú polohu – kto leží a kto sedí, iní sa

                                  len tak motajú okolo chaty. Poplach bol cvičný.)

MĽANDRIAK:               Ako dobre, že sme nezamestnaní. Vďaka ti, dobrotivý 

                                   bože! Povedzte, nie je to príjemné takto si hovieť, nič 

                                  nerobiť… Ešte keby mi niekto vody do lavóra nabral, 

                                  aby som si nohy vymáčal…

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Moja reč. Len do huby keby bolo čo.

RUDI  OŠTINOHA:       Fajku si strč do nej, zapekačku. 

TIUROŇ-ZBOJNÍK:       Viem ja dobre, čo si chcel pôvodne povedať, aby som 

                                  si strčil…   

RUDI  OŠTINOHA:       Aspoň vidím, že ti to myslí. Lebo na prvý pohľad si o 

                                  tebe každý myslí, že si taký zadubený. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        A na druhý? 

RUDI  OŠTINOHA:        Na druhý tiež. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        A naozaj každý?

RUDI  OŠTINOHA:        No… až na mňa.   Mne pripadáš taký… zasmrečený. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        No veď preto!   

FERI  OŠTINOHA:        Poďme niečo robiť!

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Čo len vy, Oštinohovci, na tej robote vidíte?

FERI  OŠTINOHA:        Ja idem rúbať drevo, a vy ako chcete. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        A vari som ja spoluobčan z hornouhorského raja?

                                   Aby som drevo rúbal… Až tak sa neponížim… 

JANO  KRAVINEC:       Tak sa poďme hrať!

TUROŇ-ZBOJNÍK:        A čo som ja – malé decko?

MĽANDRIAK:               Mám lepší návrh – poďme…. piť..! 

ZBOJNÍCI:                    To je nápad! Vivat Mľandriak! Vivat  borovička! 

                                    Vivat Beňovský!!!

JANO  KRAVINEC:        Prestaň, to je z iného filmu…

MIŠO  ILČÍK:                 A odpad sa bude triediť. Prázdne fľaše by sme už 

                                    mali pozbierať a do zberu poodnášať. Čo si o nás 

                                    horár Gondáš pomyslí? A čo partizáni spod Strečna? 

                                    Ešte si pomyslia, že sa tu pije viac ako u pandúrov. 

MĽANDRIAK:                Možno raz príde doba, keď namiesto PANdúrov budú 

                                    SÚDRUHdúri. Ešte dobre, že neriadime autá. A…

                                    ozaj -prečo nikto neriadi? 

MIŠO  ILČÍK:                  Autá ešte nevynašli.

MĽANDRIAK:                 Iba ak tak…

TUROŇ-ZBOJNÍK:          Chlapi, ľaľa,…ľaľa –  kto sa to k nám vracia..!   

JANO  KRAVINEC:         Kde vracia? Kto vracia?

TUROŇ-ZBOJNÍK:          Nevracia,  negrcá… vracia  sa …. seba – sa. 

ZBOJNÍCI:                     (Od radosti vyhadzujú valašky do vzduchu. Nestrieľajú. 

                                     Šetria náboje a nechcú rušiť lesný kľud.) Hurá!

                                     Huráááá!   Hurááááááááááá!!!!!!!!!  (Skoro ako na 

                                     Prvého mája)
 
D r a g o   

(P o k r a č o v a n i e )