Drahoslav Mika

Bez časového posunu.
 
Z lesa na poľanu prichádza Jerguš Chlapin. Pred sebou kotúľa veľký drevený sud (vo feudalizme kovové neboli), samozrejme pivový a plný (zase by nebol až taký sprostý, aby kotúľal prázdny). Za ním sa vlečú Maťo Kliešť , Kubo Blcha a Surovec. Na chrbtoch majú plné plecniaky, v rukách igelitky plné – pálenky (čoho iného, nie?)

JERGUŠ  CHLAPIN:     To od krčmára… Árona… pozdrav. Jedným slovom – 

                                   aby nemusel platiť výpalné… 

MĽANDRIAK:               Múdry chlap. 

KUBO  BLCHA:            Ilčík, povedz, kde je Jánošík? 

MIŠO ILČÍK:                 Nepoviem.

KUBO BLCHA:             Ale povedz, neondej sa… 

ZBOJNÍCI:                   NepovedzI NepovedzI

MIŠO  ILČÍK:                Nuž ak tak chcete – nepoviem!

JERGUŠ  CHLAPIN:     Vravel som vám – nepovie…

MIŠO  ILČÍK:                Vy ste jeho ochranka, tak čo sa mňa pýtate?  Vám 

                                   som ho zveril do opatery. Ako ste ho strážili? Vari viete, 

                                   že je ako malé decko. Ešte si ublíži…

MAŤO  KLIEŠŤ:            My sme ho strážili… Vošiel do krčmy, že sa ide vycikať,

                                   ešte som mu dal posledné svoje mince, aby mal čím 

                                   zaplatiť za použitie toalety Vošiel dnu,  viac nevyšiel. 

                                   Akoby sa by vyparil.   

MIŠO ILČÍK:                 A neboli ste pod tou parou vy? Viete,že v službe sa

                                   nesmie…

KUBO BLCHA:             Nie,to my nie.. veď my sme už raz aj abstinovať chceli…

SUROVEC:                  Tak je, ako vraví… A možnože ušiel zadným vchodom. 

GAJDOŠÍK:                 Mali by sme pátranie vyhlásiť Ja by som také malé 

                                   letáčiky s jeho perokresbou medzi ľudom rozšíroval 

MIŠO  ILČÍK:                Národ ho má plné zuby, odkedy prestal chudobe 

                                   rozdávať. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Veru, národ je nevďačný. Má krátku historickú pamäť. 

RUDI  OŠTINOHA:       Možno hrá automaty v kasíne. A kým o všetko nepríde, 

                                  škoda ho hľadať.  Zatají a ako myš. Alebo ako utajený 

                                  svedok. 

UHORČÍK:                   Hm… Svedok…  On je jehovista? 

SUROVEC:                 Hej, obracia pánov na pravú vieru, vieš, Efendi?

GAJDOŠÍK:                Už dávno ma nenafukovalo. Asi zájdem do dediny, 

                                  kúpim za misu hrachu…

SUROVEC:                 A načo by nám bol hrach?

GAJDOŠÍK:                Nuž načo, načo?  Budeme ho o stenu hádzať. 

                                  (Uškrnie sa.)

SUROVEC:                  Kúp radšej šošovicu.S hrachom to minule nedobre 

                                  dopadlo. 

MIŠO  ILČÍK:               Veru, koľkí sa už za misu šošovice zapredali.. 

SUROVEC:                 A potom zaprdeli…

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Ja som už zas hladný…

JANO KRAVINEC:       Asi budeš mať pásomnicu… 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Pásomnicu? A veď som ja husi nepásol. A ani na 

                                  Krížnej som nie.

MIŠO  ILČÍK:               A ten súdok – narazí ho už niekto konečne?

NIEKTO:                     (Naráža súdok)

KUBO  BLCHA:           To bude zase nuda…
 

D r a g o    

(P o k r a č o v a n i e )