Drahoslav Mika

SUROVEC:               A dokázal by si toto všetko zopakovať po maďarsky?

MĽANDRIAK:            Nechaj, skúška z cudzieho jazyka je až v treťom semestri. 

GAJDOŠÍK:               A politicky – či si schopný? Aký máš názor na Máriu Teréziu?

JANO  KRAVINEC:   Ja ju môžem j…emne vystískať.

GAJDOŠÍK:               A čo vieš o Svätej ríši rímskej?

JANO  KRAVINEC:   Ja môžem aj rímskú ríšu j…emne vystískať.

GAJDOŠÍK:              O Amerike si už niečo počul?

JANO  KRAVINEC:   Tak tú môžem celkom… a ani jemne nemusím…

GAJDOŠÍK:               Náš človek… Viac otázok nemám.

MĽANDRIAK:            Aké je tvoje životné krédo?

JANO  KRAVINEC:    Žrať podľa slovenských a srať podľa európskych noriem.   

MĽANDRIAK:            Mal by ťa počuť gróf Andrássy. Bol by na teba pyšný. 

SUROVEC:                Ešte pár formalít… Fajčíš?

JANO  KRAVINEC:    Fajčím.

SUROVEC:                Piješ?

JANO  KRAVINEC:    Pijem.

SUROVEC:                Sexuálna orientácia?

JANO  KRAVINEC:    Ako kompas ukáže. A potom podľa azimutu.

SUROVEC:                Máš rád svoju vlasť? … Ak nechceš, na túto otázku 

                                   odpovedať nemusíš.   

JANO  KRAVINEC:    Keby ona mala tak rada mňa.   Je mi drahá. Veľmi

                                drahá. Najmä keď vstúpim do obchodu. 

SUROVEC:                Do kostola chodíš?

JANO  KRAVINEC:    Chodil som. Ale odkedy

                                 zlaté svietniky nahradili imitáciou, nič ma ta neťahá. Iba ak  omšové víno…

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Prestaňte ho týrať. Pije, fajčí, kradne… je to náš človek.

                                   Ja sa za neho zaručím a beriem nad ním patronát počas 

                                   skúšobnej doby. 

MĽANDRIAK:             Rozhodnuté. Errare humanum est! (Povie zvýšeným 

                                   hlasom aby dal najavo, že robil na vysokej zbojníckej 

                                   akadémii celé tri dni údržbára) Jano, komisia sa 

                                   neporadila, ale ja som sa uzniesol a slávnostne ti 

                                   oznamujem, že si prijatý do cechu zbojníckeho. A to ti 

                                   hovorím bez hovorcu. Musíme šetriť. 

                                   Zatiaľ síce len na skúšobnú dobu, a ak sa osvedčíš, 

                                   bude to natrvalo. Menujem ťa do hodnosti  

                                   zbojník-kandidát a vydávam ti dočasný zbojnícky preukaz,

                                   platný len spolu s cestovným lístkom alebo redijou. 

                                   Po dvoch rokoch, ak si zachováš čistý štít a nespreneveríš 

                                  sa zákonu zbojníckemu, získaš titul – zbojník-absolvent, 

                                  po našom – absík. Teraz ti musím dať nejakú previerkovú 

                                  zbojnícku úlohu. Navrhujem takúto – vypátraš, kde je 

                                  Jánošík. Veď ty vieš, že ho všetci potrebujeme. Veď 

                                  ty vieš, na čo. Verím, že sa osvedčíš a držím ti palce. 

                                  Prijímaš úlohu?

JANO  KRAVINEC:   Prijímam, bratia zbojníci, prijímam pod obojím – obálky 

                                  i fľaše. A – ďakujem za dôveru. 

ZBOJNÍCI:                 Budovať a brániť chatu – buď pripravený!

JANO  KRAVINEC:    Vždy… nie, radšej iba občas – pripravený!

ZBOJNÍCI:                 (Dávajú Jánovi hobľa, ale dva razy sa im vyšmýkne,

                                   spadne na zem a doudiera si hnáty. Na tretíkrát sa im 

                                   to podarí.) (Potom dlho do noci oslavujú až do úplného 

                                   vytriezvenia, lebo zásoby alkoholu sa vyčerpajú. 

                                   Pozaspávajú kto-kde  a chrápu. až sa hory, čudujsasvete, 

                                   dokonca aj v noci zelenajú)

FLOKI:                        (Vrtí chvostom a tri razy zavyje na Mesiac. Z lesa sa ozve 

                                   ťahavé vĺčie zavýjanie)

JANO  KRAVINEC :   (Vzdychne si a s úľavou povie) Toto je najšťastnejší deň 

                                    v mojom živote. (Sadne si na kameň pred vyhasnutou 

                                    pahrebou a od šťastia plače. Keď doplače, nadvihne 

                                    kameň úrazu,  vyberie spod neho plechového ploskáčika, 

                                    otvorí ho a obsah vyleje do svojho hrdla. Prázdneho

                                    ploskáčika, ako je to v Hornouhorsku zvykom,  zahodí 

                                    do lesa. Pozrie sa na Mesiac, na Flokiho , zhlboka si

                                    odprdne a pripojí sa k spiacim druhom v zbrani.)

D r a g o 

(P o k r a č o v a n i e )
ilustroval: M. Stano