SUROVEC: A dokázal by si toto všetko zopakovať po maďarsky?
MĽANDRIAK: Nechaj, skúška z cudzieho jazyka je až v treťom semestri.
GAJDOŠÍK: A politicky – či si schopný? Aký máš názor na Máriu Teréziu?
JANO KRAVINEC: Ja ju môžem j…emne vystískať.
GAJDOŠÍK: A čo vieš o Svätej ríši rímskej?
JANO KRAVINEC: Ja môžem aj rímskú ríšu j…emne vystískať.
GAJDOŠÍK: O Amerike si už niečo počul?
JANO KRAVINEC: Tak tú môžem celkom… a ani jemne nemusím…
GAJDOŠÍK: Náš človek… Viac otázok nemám.
MĽANDRIAK: Aké je tvoje životné krédo?
JANO KRAVINEC: Žrať podľa slovenských a srať podľa európskych noriem.
MĽANDRIAK: Mal by ťa počuť gróf Andrássy. Bol by na teba pyšný.
SUROVEC: Ešte pár formalít… Fajčíš?
JANO KRAVINEC: Fajčím.
SUROVEC: Piješ?
JANO KRAVINEC: Pijem.
SUROVEC: Sexuálna orientácia?
JANO KRAVINEC: Ako kompas ukáže. A potom podľa azimutu.
SUROVEC: Máš rád svoju vlasť? … Ak nechceš, na túto otázku
odpovedať nemusíš.
JANO KRAVINEC: Keby ona mala tak rada mňa. Je mi drahá. Veľmi
drahá. Najmä keď vstúpim do obchodu.
SUROVEC: Do kostola chodíš?
JANO KRAVINEC: Chodil som. Ale odkedy
zlaté svietniky nahradili imitáciou, nič ma ta neťahá. Iba ak omšové víno…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Prestaňte ho týrať. Pije, fajčí, kradne… je to náš človek.
Ja sa za neho zaručím a beriem nad ním patronát počas
skúšobnej doby.
MĽANDRIAK: Rozhodnuté. Errare humanum est! (Povie zvýšeným
hlasom aby dal najavo, že robil na vysokej zbojníckej
akadémii celé tri dni údržbára) Jano, komisia sa
neporadila, ale ja som sa uzniesol a slávnostne ti
oznamujem, že si prijatý do cechu zbojníckeho. A to ti
hovorím bez hovorcu. Musíme šetriť.
Zatiaľ síce len na skúšobnú dobu, a ak sa osvedčíš,
bude to natrvalo. Menujem ťa do hodnosti
zbojník-kandidát a vydávam ti dočasný zbojnícky preukaz,
platný len spolu s cestovným lístkom alebo redijou.
Po dvoch rokoch, ak si zachováš čistý štít a nespreneveríš
sa zákonu zbojníckemu, získaš titul – zbojník-absolvent,
po našom – absík. Teraz ti musím dať nejakú previerkovú
zbojnícku úlohu. Navrhujem takúto – vypátraš, kde je
Jánošík. Veď ty vieš, že ho všetci potrebujeme. Veď
ty vieš, na čo. Verím, že sa osvedčíš a držím ti palce.
Prijímaš úlohu?
JANO KRAVINEC: Prijímam, bratia zbojníci, prijímam pod obojím – obálky
i fľaše. A – ďakujem za dôveru.
ZBOJNÍCI: Budovať a brániť chatu – buď pripravený!
JANO KRAVINEC: Vždy… nie, radšej iba občas – pripravený!
ZBOJNÍCI: (Dávajú Jánovi hobľa, ale dva razy sa im vyšmýkne,
spadne na zem a doudiera si hnáty. Na tretíkrát sa im
to podarí.) (Potom dlho do noci oslavujú až do úplného
vytriezvenia, lebo zásoby alkoholu sa vyčerpajú.
Pozaspávajú kto-kde a chrápu. až sa hory, čudujsasvete,
dokonca aj v noci zelenajú)
FLOKI: (Vrtí chvostom a tri razy zavyje na Mesiac. Z lesa sa ozve
ťahavé vĺčie zavýjanie)
JANO KRAVINEC : (Vzdychne si a s úľavou povie) Toto je najšťastnejší deň
v mojom živote. (Sadne si na kameň pred vyhasnutou
pahrebou a od šťastia plače. Keď doplače, nadvihne
kameň úrazu, vyberie spod neho plechového ploskáčika,
otvorí ho a obsah vyleje do svojho hrdla. Prázdneho
ploskáčika, ako je to v Hornouhorsku zvykom, zahodí
do lesa. Pozrie sa na Mesiac, na Flokiho , zhlboka si
odprdne a pripojí sa k spiacim druhom v zbrani.)
D r a g o
(P o k r a č o v a n i e )
ilustroval: M. Stano
Celá debata | RSS tejto debaty