Drahoslav Mika

O dve hodiny neskôr (Podľa moskovského času o štyri)
 
Hlboká noc. Taká hlboká, že niektorí spia s plávacími dušami, aby sa neutopili. Chrápe sa veselo ďalej a zdanlivo sa nič nedeje. Vzduch smrdí ozónom, naokolo to len tak iskrí. Zdá sa, že sa schyľuje k búrke. Škŕkanie v zbojníckych žalúdkoch sa ozýva ostošesť, alebo radšej dajme ostosem, aby pri inventúre dačo nechýbalo. A nech história nehovorí, že sme národ skúpy.
 
MIŠO  ILČÍK:             (Mrví sa v tráve, asi sa mu niečo nedobrého sníva. Keďže 

                                 ostatní spia, hundre  si pre seba ako taký sólista) 

                                 Žeby spŕchlo? Možno sa aj búrka preženie… Len aby to 

                                 nebolo to chlapčisko sopľavé El Niňo. (Vojde do chaty, 

                                 pozatvára okná, vytiahne šnúru zo zásuvky a zamyslí sa.

                                 Keďže trpí komplexom inteligencie, o chvíľu sa zamyslí 

                                 ešte raz. Vyjde na priedomie, zahľadí sa na nebo – pre 

                                 ateistov – na oblohu, chvíľu ráta hviezdy, ale po piatej či 

                                 siedmej sa mu pred očami premiešajú a začína odznova. 

                                 Nakoniec ho to prestane baviť.  Kývne rukou, akože má 

                                 všetko na háku. Zoberie akési drôty, ktoré sa mu priplietli 

                                 pod nohy a skonštruuje bleskozvod. Vylezie na strechu 

                                 chaty. Tam bleskozvod upevní. V diaľke sa zablysne, ba 

                                 aj zahrmí. Sníme z hlavy širák, postaví sa do pozoru a 

                                 zanôti) Kde domov múj… (Zháči sa a ihneď zmení nôtu) 

                                 Nad Tatrou sa blýska…   (a ďalej to už súdny divák pozná)

                                 (V diaľke sa zase zablysne. Mišo sa prežehná. Zo stromu 

                                 sa ozve psie kňučanie) -Floki, Flokinko..! Ty si ešte stále 

                                 hore? No poď, poď môj, poď…Veď my sme to s tým psím 

                                 biftekom nie doopravdy mysleli…Veď dnes je každý zbojník 

                                 organizovaný v spolku pre ochranu zvierat a podobnej 

                                 hávede. 

FLOKI:                      (Dôverujúc Mišovi poslušne zlezie zo stromu a líže mu ľavú 

                                 ruku, pretože pravá mu smrdí alkoholom.) (Zablysne sa už 

                                 celkom blízko  a hrom zarachotí ako nevydarený štart 

                                 Čelendžera.)

MIŠO  ILČÍK:             Už ani tie hromy nie sú ako za starých čias bývali. To vraj v 

                                 osemnástom pred našim letopočtom … (Zablysne sa aj 

                                 zahrmí, Mišo sa prekrižuje) A možno sa to blýska na časy… 

                                 na večné, a nikdy inak… (uvažuje nahlas)

ZBOJNÍCI:                 (Spia ako zarezaní…alebo utopení? Ktovie.)

TUROŇ-ZBOJNÍK:     (Hniezdi sa na tráve. Pootvorí jedno oko.)

                                  Čo to? Tanky idú? Alebo Tatári? 

MIŠO  ILČÍK:              Búrka bude. Tuším spŕchne. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:      A to ma budíš iba kvôli tomu?  Teraz som hladný. 

MIŠO  ILČÍK:             Ja ťa nebudím. To sa ti asi o pandúroch sníva. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Tak prečo som teda prebudený? Koľko je vlastne 

                                 hodín?  

MIŠO  ILČÍK:             Ťažko povedať. Posledné presýpacie hodiny, čo ešte 

                                 fungujú, stoja. Nemá ich kto obrátiť. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Banda lenivá..!  Hej, Maťo, nože vstávaj!

MAŤO  KLIEŠŤ:         Čo sa stalo? Kde horí? 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Nehorí. Hybaj otočiť presýpacie hodiny, už týždeň 

                                 nevieme, koľko je hodín. 

MAŤO  KLIEŠŤ:         A to ma budíte kvôli takej somárine? A just – neidem! 

MIŠO  ILČÍK:             Tak spi a neotravuj! Do dediny by sme mali niekoho 

                                poslať, keď hlásnik bude ohlasovať presný čas,

                                nech si to zapíše a potom nám povie, ktorá odbila. 

                                (Zahrmí)

TUROŇ-ZBOJNÍK:     (Ráta) Jeden…dva…tri…

                                 (Zablysne sa) 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Tri…   Búrka sa vzďaľuje,lebo najprv zahrmelo, až potom 

                                 sa zablyslo.  

MIŠO  ILČÍK:            Čo tri?

TUROŇ-ZBOJNÍK:    Tri sekundy, ale mínus… Medzi hromom a bleskom. 

                                Teraz som to vypočítal. 

FLOKI:                     Hav-hav-hav!

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Veď vravím – tri. Aj jemu toľko vyšlo.   

FLOKI:                      Hav-hav-hav-hav-hav! 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Hlúpy bastard, ani rátať sa nenaučil. 

MIŠO  ILČÍK:            A ako vlastne vznikli záporné čísla?

TUROŇ-ZBOJNÍK:    Vznikli vtedy, keď vicišpánom IQ merali. (Smeje sa, 

                               ale za brucho sa pre každý prípad nechytá, aby nevyzeral

                               ešte hladnejší ako v skutočnosti je.)

                               (V hĺbke lesa sa v tme chvíľami mihne malé svetielko)

TUROŇ-ZBOJNÍK:    Svätojánska muška…

                               (Svetielko je čoraz bližšie… o chvíľu rozoznať horiacu 

                               fakľu, respektíve pochodeň Za fakľou sa vynoria postavy 

                               Attilu a Ištvána.)

MIŠO  ILČÍK:            (Pohŕdavo) Svätojánska muška… Pche… !   A vy čo sa po

                                noci túlate? Už sme sa o vás báli.
 
 
D r a g o   

(P o k r a č o v a n i e )