Bez časového posunu. Z lesa na poľanu prichádza Jerguš Chlapin. Pred sebou kotúľa veľký drevený sud (vo feudalizme kovové neboli), samozrejme pivový a plný (zase by nebol až taký sprostý, aby kotúľal prázdny). Za ním sa vlečú Maťo Kliešť , Kubo Blcha a Surovec. Na chrbtoch majú plné plecniaky, v rukách igelitky plné – pálenky (čoho iného, nie?)

Odrezal som kúsok hviezdnej oblohy

Cigáni rušia nočný kľud – neustále mi vyhrávajú v bruchu. Najviac sa na cudzí účet bavia krčmári.

O 59 minút neskôr Nuda pokračuje aj bez nudistickej pláže. Zbojníci sú z toho nervózni a boja sa, že im úrad práce prestane vyplácať podporu v nenazbíjanosti. Najviac sa však obávajú toho, aby im neponúkli nejakú prácu

Horné Uhry, 11.48 letného času. Zbojníci vylihujú, občas sa niektorý postaví, aby si ponaťahoval kosti, Oštinohovci, Kravinec a Turoň-Zbojník mastia karty

Potlesk prehluší aj hlas svedomia. Opakovanie – matka múdrosti. Otec pochopí na prvýkrát.

Dávno už vyschli kvapky v pohári

O štvrť hodiny skôr FERI OŠTINOHA: (K Ilčíkovi) Mišo, povedz, kde je Jánošík?

Vojačik načúva iným vojačikom. Vojačik -Maďar sa učí použitie zbrane. Vojačik -Maďar sa učí po česky. Vojačik – Maďar recituje použitie zbrane. Vojačik -Maďar nerozumie vlastným slovám.