Sú chvíle, keď vravia iba oči –
pohľad nežný, pohľad láskavý,
pohľad, ktorý hreje, vábi, prosí,
z nostalgie, smútku zotaví.
Sú chvíle, keď hovorí len úsmev,
to lahodné uloženie pier.
Vychutnal som tvoje ústa mlsné,
tajne, ako čierny pasažier.
Keď oči aj úsmev v svojej reči
prehovoria, netreba tu slov.
Stará viera v ticho, ktoré lieči,
stretla ma dnes, celkom náhodou.
Tajomstvo viet poznajú len srdcia
v hrudi búši jak poplašný zvon.
Stará láska, vždy sa ku nám vracia,
telom prejde, krásny Nepokoj.
D R A G O 07071988
ilustračné foto zdroj: http://flog.pravda.sk/theyui.flog?foto=336869
Celá debata | RSS tejto debaty