Drahoslav Mika

O desať minút neskôr… alebo radšej o dvanásť…
Blesky a hromy pokračujú, ako keď sa žena a svokra s manželom a zaťom hádajú. Ba aj poprcháva. Mišo Ilčík a Turoň-Zbojník sedia na schodíkoch pred chatou. Attila a Ištván stoja pred nimi.

TUROŇ-ZBOJNÍK:          Čo sa tu obšmietate? Hybajte spať! Veď je noc…

MIŠO  ILČÍK:                 Huby porastú.  Nebudeme musieť les polievať. 

ATTILA a IŠTVÁN:          (Smutne sklopia oči aj uši a poslušne hybajú spať)

MIŠO  ILČÍK:                 (Otvára konzervu z kádéčka) Ako som vravel – šunka s 

                                    vajcom. Ako za kuruckých čias.   

TUROŇ-ZBOJNÍK:         (Prehltne slinu) Len či nie sú po záruke. 

MIŠO  ILČÍK:                 Keby aj  boli – V Szegedíne

                                     by to už dali do nového obalu

                                     s novým dátumom spotreby. 

                                     Takže je to vlastne taká 

                                     perpetuummobilná konzerva.

                                     Môže sa konzumovať 

                                     donekonečna, až kým od nej kopytá neotrčíš. Na čo 

                                     všetko len tá naša  Európska monarchia  nepríde. 

                                     Vraj na hamburgeri po záruke vycapia nálepku 

                                     HABSBURGER, k tomu napíšu módna novinka, a 

                                     Hornouhorčíci sa idú pozabíjať. 

                                     Daj si (ponúka Turoňa).  Floki, aj ty si daj! (Hodí psíčaťu 

                                     prázdnu konzervu na vylízanie)

FLOKI:                           (Oňuchá plechovku, kopne do nej ľavou zadnou, 

                                     zdvihne labku (aby to bolo originálne, tak prednú) a 

                                     ociká Mišovi nohu. Podľa možnosti ľavú,  lebo pravou 

                                     by ho mohol nakopnúť. V TJ Tatran Zbojník Mišo totiž

                                     hrával pravé krídlo a niekedy aj druhý klavír Petroff)

TUROŇ-ZBOJNÍK:           Môžem? (Berie si a koštuje) Mňam… Bohuprisám, 

                                     len kvôli tejto dobrote by som sa prihlásil do vojska, 

                                     hoci aj do nepriateľského. Veď je to vlastne jedno. 

                                     Dnes si priateľ, zajtra nepriateľ, pozajtra zase priateľ… 

                                     Priateľa si nemôžeš vyberať, ani nepriateľa. Furt sa nájde 

                                     niekto, kto ti ho určí. a čosi kamsi je tu dôchodok, a ty

                                     ideš za strážnika aby si sa uživil. 

MIŠO  ILČÍK:                 Mali by sme zobudiť ostatných. Tiež tri dni nejedli…

TUROŇ-ZBOJNÍK:           Čo si koko…sový orech? Takú dobrotu im dávať?

                                     Nech si nazbíjajú, veď sú zbojníci, čvarga lenivá!

                                     Zbojník sa stará, zbojník má! Veď nato sú zbojníci..

MIŠO  ILČÍK:                 Čože? Aj v NATO sú zbojníci? 

TUROŇ-ZBOJNÍK:           Áno, ale len v tom najlepšom slova nezmysle. A toto tu 

                                     (ukáže na konzervy) čo zjeme, zjeme, a čo sa do nás 

                                     nevojde, jedno vygrcame a druhým sa napcháme, a

                                     zvyšok zakopeme na horšie časy. Veď zaslúžime, nie? 

                                     Vieš, ako dnes uhorský parlament ceny dvíha? 

                                     Pomaly dvihnú aj tú Nobelovu. … Prší, poďme dnu!

MIŠO   ILČÍK:                (Chytí kľučku, lomcuje ňou, búcha i kope do dverí, 

                                     ale tie sa neotvárajú)  Sezam, otvor (p)sa!, (chytá sa 

                                     poslednej slamky Mišo). (Ale sezam nič, nereaguje.)

                                     Voľakto nás vymkol… (Zratúva spiacich chlapov.)

                                     Čudné… Všetci sme.  …V tom bude dačo nečisté, ba 

                                     priam brudné. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:           Tak budeme moknúť… Čo už, nie? Dones po pive, noc

                                     je dlhá, do rána ešte ďaleko

MIŠO  ILČÍK:                  (Čapuje zo súdka do papierových pohárov) Ako na 

                                     odpuste vo Veľkých Ozorovciach. (Číta nápis na pohári)

                                     Po upotřebení pohárek zničte! (Podáva pohár Turoňovi 

                                     a prisadne si k nemu na schodík) Zničte! Z ničoho nič – 

                                     zničte. Čo som ja zbraň hromadného ničenia papierových 

                                     pohárov? Na priesady sa to zíde. Papriku, paradajky… 

                                     Boh vie, o čom sa chlapom sníva. Spia tvrdo,len čo je 

                                     pravda. Ani čo by im cigánka uspávacieho prášku nasýpala. 

TUROŇ.ZBOJNÍK:            O krajšej budúcnosti snívajú, o čom inom? Počuj, Ilčík, ale 

                                     pravdu – tebe Jánošík chýba? 

MIŠO  ILČÍK:                  Múza mi šepká, že by som ml napísať baladu Smrť 

                                    Jánošíková. Lenže nechcem maľovať čerta… či vlastne 

                                    Juraja, na stenu. Ináč mi vôbec nechýba. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:           Ani mne. 

FLOKI:                         (Prináša v zuboch výkres s čičmianskym ornamentom  

                                   nápisom: ANI MNE)

D r a g o                                                  (P o k r a č o v a n i e )

ilustrácia: M. Stano