Zbojnícka chata, 04.04 letnouhorského času. Začína sa brieždiť. Bohyňa rannej zory Zornička (Grécka to Eós a rímska Aurora – nemýliť si so šifou) na svojich jemných motýlich krídelkách poletuje nad zbojníckou lúkou a nežným dotykom svojich ružových prštekov pohladí postupne všetkých spiacich zbojníkov.
Slnko ovládané dnes samotným Apollónom (nemýliť si gréckeho boha s americkou raketou) vykukuje pomaličky sponad stromov a akoby naoko i naucho ľutovalo prebudiť našich hornouhorských pospolitých zbojníkov, ktorí ešte stále spia spánkom spravodlivých. Preto zobudí najprv mravce importované Markom Popolom z Veľkej ríše čínskej, geneticky to modifikované mravce značky Atta, ktorým sa podarilo ujsť z krížoviek. A tie už urobia svoje. Zo strechy dokvapkávajú posledné kvapky nočného dažďa zmiešané s kvapkami vyparivšieho sa a sublimujúceho alkoholu. Trávička sa trbliece a chlapom sa sníva posledný sen o tom, že za rána za rosy najlepšie sa kosí. Až im mráz (Nemýliť si s Jánom Mrázom ani s Mrázikom) behá po chrbtoch, keď si predstavia robotu. Rómovia majú konkurenciu, ale podľa zákona o zachovaní nezachovateľného je všetko v najlepšom poriadku, veď ho odhlasoval írečitý pospolitý (s)prostonárodný hornouhorský parlament s tichým súhlasom dolnej komory a hornej vytunelovanej špajze.
SUROVEC: (Vychádza spoza chaty, zaväzuje si šnúrok na poklopci, lebo
suchý zips k nám ešte neprerazil. Sadne si na schody pred
chatou a húta a húta a húta… veľmi dlho húta. Počas hútania
má svoju hlavu zakliesnenú medzi otvorenými dlaňami svojich
rúk s lakťami na kolenách. Rozhodol sa, že bude hútať, pretože
kdesi vyčítal, že myslenie bolí. A komuže by sa chcelo bolieť
dobrovoľne? Tak radšej húta. Zbojník nie je žiadny masochista,
a dokonca ani nevie, čo to vlastne je. Keď sa už takto dosť
nahúta, vyskočí a radostne kričí.) Heuréka! Heuréka! Už to mám!
Už je to tady!
MAŤO KLIEŠŤ: (Ešte vždy ležiaci na ovčej koži) Čo reveš ako pavián. Chlapov
pobudíš, a potom budú hladní.
ZBOJNÍCI: (Pomaly sa prebúdzajú a hromžia)
RUDI OŠTINOHA: Čo ziapeš? Je voľná sobota, ja aj tak nevstanem!
SUROVEC: Chlapi, .. bratia bez sestier v zbrani,… ja… ja som vynašiel…
JANO KRAVINEC: Edison… nevídali…
SUROVEC: (Berie valašku a dvadsaťpäť lakťov motúza. Valašku
priväzuje o motúz námorníckopotemkinovským uzlom.
Postaví sa doprostred poľany, uchopí motúz za voľný koniec,
– ani koniec si, prosím, nemýliť s iným koncom –
na druhom konci je valaška, a točí a točí a točí – nemýliť si s
točením piva na Jadrane, – valaška opisuje nad poľanou
kruhy …v obilí…) Varúúúúúúj!!! (Vykríkne Surovec a motúz
pustí z ruky. Valaška letí zotrvačnosťou a zatne sa do jedle.
Buk by bol príliš tvrdý a mohla by sa nezaťať a spadnúť na
zem.)
ZBOJNÍCI: (Uznanlivo) Fííííhááá… To už teda hej… Kto by si to bol
pomyslel…
SUROVEC: (Hrdý na seba a s úsmevom) No, čo poviete? Valaška – na
diaľkové ovládanie…
JANO KRAVINEC: Veď hovorím – Matej Bell… či vlastne Edison…
ATTILA: A ja som si myslel, že valaška je ovca… a valach že je baran
KUBO BLCHA: Patentovať si daj… možno aj zaplatia… na pivo bude…
FERI OŠTINOHA: Nuž ale kto by to od nás kúpil?
RUDI OŠTINOHA: Česi. Do cirkusu.
JANO KRAVINEC: Ale treba to urobiť čím skôr. Kým nám developeri, lykožrúty,
a podobná háveď nevykynožia všetky hornouhorské stromy.
IŠTVÁN: Chlapi, a veď si zaspievajme. (Zanôti) Na Kráľovej holi stojí
strom zelený, a nás náš parlament má stále v… kešeni…
ZBOJNÍCI: Návrh sa im páči, slová tiež, nuž sa pridávajú na Ištvánovu
stranu a nôtia až do omrzenia. Mišo Ilčík objaví v plecniaku
medzi kádéčkami suvenírové fľaštičky borovičky, rozdáva
ich chlapom, aby si nabrúsili svoje hlasy. Veď vo voľbách
sa môžu zísť.
D r a g o
(P o k r a č o v a n i e )
………………
zbojnícky zbor
pieseň Bohyne rannej zory
Celá debata | RSS tejto debaty