Drahoslav Mika

O dvanásť minút neskôr.

JANO  KRAVINEC:          (Chodí okolo poľany, v ruke drží igelitku. Vyberie spoza 

                                        opaska mobilný telefón. Vytáča číslo. To kvôli konšpirácii,

                                        lebo v skutočnosti by ho mal vyťukať alebo vytlačiť. Keďže 

                                        pred chvíľou tlačil za kríkom, tak vyťukáva, aby sa mu jedno 

                                        s druhým dajako nepomiešalo. Konečne chytí signál.) 

                                        Len aby ma neodpočúvali… Jeden nikdy nevie… a dvaja ani

                                        toľko… Hádam to číslo, čo mi dali, ešte platí… Dúfam, že aj

                                        operátor… Lebo iné nemám… (Prechádza popri Ilčíkovi)

MIŠO  ILČÍK:                   Ja mám kdesi jeho navštívenku, ale chatu ktosi uzamkol. 

                                        Zvnútra. A nie a nie sa dostať dnu. 

UHORČÍK:                       V ktorom uchu mi zvoní? 

JANO  KRAVINEC:          V oboch. Zvoní v chate. A kľúč nemáme. Čo teraz?

MAŤO  KLIEŠŤ:              A kto zvoní v chate? Veď sme všetci tu. 

JANO  KRAVINEC:        Mobil zvoní. Alebo žeby pevná linka?

MIŠO  ILČÍK:                  Veď ho držíš v ruke. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:         Chlapi… bratia zbojníci… ja…ja… Kto vie dedukovať?

KUBO  BLCHA:              Ja…tak trochu… dedo ma učil…

TUROŇ-ZBOJNÍK:         Tak analyzuj! Monalizuj!  Analyzuj znova! 

KUBO  BLCHA:              Do psej matere! Jánošíkov mobil!  Ak si správne vytočil 

                                      číslo, musí byť v chate!  A teda… Z ľahkej ženy syn..! 

                                      Jánošík mobil z ruky nikdy nevypúšťa. Iba keď sa kúpe 

                                       v plávkach, vtedy si ho za gumičku zastrčí… Ale to sa stáva 

                                       zriedkakedy…

ATTILA:                          Že zastrčí?

KUBO  BLCHA:               Že sa kúpe.  A keďže v chate vaňu nemáme, ergo… 

                                       Mobil je v chate… Aj s Jánošíkom!

MIŠO  ILČÍK:                  Menujem ťa hlavným deduktorom. A môžeš vypiť jeden 

                                      pohárik mimo poradia, ale aby ostatní nezbadali. Hneď 

                                      by chcel každý dedukovať…  Teda v chate je… Na pôjde!

                                      Ale ako dnu?

TUROŇ-ZBOJNÍK:          (Preberá iniciatívu, lebo tovar nedoviezli a dúfa, že si tiež 

                                       zaslúži nejakú pochvalu alebo menovanie) Doneste 

                                       baranidlo! Vyvalíme dvere! 

ZBOJNÍCI:                       (Donášajú baranidlo a vyvaľujú dvere) Héééj – rup!!!

                                       (Na tretíkrát sa im to podarí)

MIŠO  ILČÍK:                   Len opatrne,…opatrne… nepoškoďte feudálny majetok!

TUROŇ-ZBOJNÍK:          (Drží si iniciatívu aj naďalej) Jerguško, Kubko, Maťko, 

                                       Surovec

MĽANDRIAK:                   Aj ja! Aj ja!

TUROŇ-ZBOJNÍK:          Dobre, aj ty.    … Choďte do riti!    (Smeje sa)

                                       Nie, nikam nechoďte… to bol len taký žart, zbojnícky…

                                       Vlastne choďte, ba priam prískokmi zaútočte na pôjd 

                                       a zneste Jánošíka dolu… Živého. alebo… živého… Ty, 

                                        Jano, pôjdeš s nimi a všetko to zadokumentuješ, pre 

                                        každý prípad… História, paparaicovia … nedajbože pán 

                                        gróf… História už poprekrúcala veľa,… ako mizerere 

                                        črevá… Zober si aj moju ceruzku. Jedna bude málo. 

CHLAPI:                           (Čosi-kamsi vynášajú chlapa z chaty von na poľanu, 

                                        hodia ho k vyhasnutej pahrebe. Chlap leží, vôbec sa 

                                        nehýbe, lebo nie je z Hybe)

JANO  KRAVINEC:           (Robí si poznámky. Ešte dobre, že ovláda tesnopis. 

                                          Dnes už ani zbojníci nie sú ako za Veľkej Moravy…)

Pravé poludnie. Keby sa to nestihlo, tak ľavé. Slnko na oblohe zahalil tmavý mrak, ale Rumburák to nie je. Trávička, napriek nočnému dažďu, poľahla (možno ju chlapi ušliapali počas rannej rozcvičky). Lístie na stromoch ovislo (ihličie, našťastie, nie), sem-tam sa poľanou preplazí slimák, nechávajúc za sebou dlhú slizkú stopu. Vtáčiky pre istotu stíchli, neštebocú, nešvitoria, nekrákocú. V diaľke počuť trúbenie mamutov v ruji, ktorí za tisícročia evolúcie  zmutovali na kamzíky. Zbojníci stoja v kruhu okolo ležiaceho chlapa, opierajú sa o valašky, lebo lopaty nemajú, a smutne sa pozerajú na kapitánske výložky, ktoré sa nikdy nezmenia na majorské, lebo zbojníkom takú hodnosť nenaplánovali kvôli vysokému hodnostnému a výsluhovému dôchodku. Hnusoby!) 

MIŠO  ILČÍK:                Ale ste mu dali… Ktovie, či ešte žije…

ATTILA:                        Mne sa zdá, že teraz sa trochu nadýchol. Ako utopenec…

IŠTVÁN.                        Dal by som si.

ATTILA:                        Čo?

IŠTVÁN:                        Utopenca. 

ATTILA:                        Obesenca nechceš?

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Zrkadielko…zrkadielko mu k ústam priložte. Či sa zarosí?

MĽANDRIAK:               Odkiaľ ti ho vezmem? Ja na odpusty nechodím. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Veď vidieť…

UHORČÍK:                    Ani ja zrkadielko nenosím. Načo? Aj bez neho viem, že 

                                       som pekný…

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Hej… pekný… ko… kostol postavili v Mikuláši. 

GAJDOŠÍK:                  V chate som jedno videl… také veľké…

MĽANDRIAK:                (Bije sa do pŕs)  To som ja nas…s…s .s…

GAJDOŠÍK:                   Viem, do toho som stúpil. Ale zrkadlo…na celú stenu…

MIŠO  ILČÍK:                 Naozaj, benátske… Doneste benátske zrkadlo!

ATTILA a IŠTVÁN:       (Chtiac byť užitoční utekajú do chaty a prinášajú benátske 

                                        zrkadlo. Veľké ako celá stena. Podržia ho nad ležiacim 

                                        chlapom.) 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        (Pozrie na zrkadlo odborným okom) Žije!!!

ZBOJNÍCI:                      Hurááááá!!!!

TUROŇ-ZBOJNÍK:         Komu nesmrdí z huby, nech mu dá umelé dýchanie. 

                                      Z huby do huby. Aby to nevyzeralo, že do neho prdí. 

ATTILA:                          (Čuduje sa) Z dubáka do dubáka..?

MIŠO  ILČÍK:                  Všetkým smrdí. (K Maťovi Kliešťovi) Maťo, hybaj, ty si mu 

                                      nejaká rodina. Aby sa DNA nemiešala. Dýchaj! A ty, Jano, 

                                      (Obráti sa na Kravinca) píšeš? Píš! Všetko znač. Nota 

                                      bene!  Alebo Beneš..?)

MAŤO  KLIEŠŤ:             (Zahajuje oživovaciu metódu. Po deviatom nafúknutí a 

                                      zatlačení na hrudník z chlapa vystrekne veľmi silný prúd 

                                      tekutiny. Strieka asi minútu, v jednom ťahu, aby si 

                                      domýšľavejší diváci nedomysleli, že vystrekuje niečo iné. 

                                      Naokolo sa šíri smrad zmesi alkoholických nápojov 

                                      dvanástich najpodradnejších hornouhorských garážoviek.  

                                      Zbojníci, aj keď tvrdí chlapi, všeličo v živote popivší, 

                                      sa odvracajú, napína ich to, asi polovica z nich šabľuje a 

                                      zvyšok grcia. Chlap pomaly ale isto otvorí ľavé oko, 

                                       Maťo Kliešť ho podľa zásad prvej pomoci pre istotu ešte 

                                       prefackuje, len to tak plieska a Jano Kravinec na neho 

                                       vyleje vedro vody zo studeného  potoka. )

CHLAP:                           (Pomaly sa posadí)  Kde som to? 

MAŤO  KLIEŠŤ:              Pokoj, pokojne lež… alebo seď … si medzi svojimi… 

CHLAP:                            (Prezerá si vrecká)  Ej, či som si len dobre pospal…

TUROŇ-ZBOJNÍK:          Spal by si ty aj do súdneho dňa, keby nie mňa… teda nás..

                                       a mobilu… 

JANO  KRAVINEC:         Mať orindž je prima!

CHLAP:                         (Šmátra ďalej po vreckách) Kde mám preukaz?  

                                       Zbojnícky..? Kde je môj karabin: Kde pištoliek dvoje?

                                       A opasok? Od víly. A kde sú moje vrkoče? A…a…a…

                                       kde sú moje peniaze? (Pozrie sa do zrkadla) A kde 

                                       som ja???

TUROŇ-ZBOJNÍK:           Blúzni…   Len pomaly, pomaly… Uložte ho do hojdacej 

                                       siete, aby neprechladol. Potom budeme pokračovať… 

ZBOJNÍCI:                      (Naťahujú medzi stromami hojdaciu sieť a ukladajú do nej 

                                      chlapa)  

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Jano, dokumentuješ?

JANO  KRAVINEC:       Dokumentujem… Júúúj, to raz budú balady…

MIŠO  ILČÍK:                 Urobte oheň a posadajte si dookola. Ištván, rozdaj chlapom

                                     po fľaštičke, nebudeme poháre špiniť. Floki, ty tri razy 

                                     zabreš – začne sa súdružský… tpfuj! (odpľuje) , čo to 

                                     trepem… začne sa zbojnícky súd!

FLOKI:                           Hav! 

D r a g o  

(P o k r a č o v a n i e )