Založ si blog

Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 23 – pasca na Kisonaya

O päť minút predtým
 
Jánošíkov klon Kišonay uniká riedkym lesom (aby ho bolo vidieť) a navyše v hustom lese by sa mohol poškriabať černičím a podobným kríčím a popŕhlť žihľavou, čo by u neho v prípade alergie mohlo vyvolať púpence po tele, pretože zaočkovať ho nestihli, a ani by sa bol nedal, lebo  felčiarom nedôveruje. Ešte tak pustiť žilou… Surovec a Maťo Kliešť sú mu v pätách. Kišonay, keďže nie je skutočným, ale iba domnelým zbojníckym kapitánom, nie je veľmi vytrénovaný a ani previerky fyzickej zdatnosti neabsolvoval. Keďže bežať veľmi nevládze, húta, ako by ináč dobehol svojich prenasledovateľov. A páli mu veľmi dobre, skoro tak ako kremienkové kresadlo pri zakladaní ohníka, pretože veľmi rýchlo si spomenie na resti a neresti Hornouhorčanov. Siahne do záhrenia, vyberie dve pollitrovky, hádam ani sám Stvoriteľ nevie, odkiaľ sa tam vzali, a pohodí ich nenápadne na zbojníckom chodníčku. A neboli by to naši zlatí chlapci, keby na ten špek alias slaninku nezabrali ako zlatá rybka na dedkovu návnadu. Zohnú sa pre fľaštičky, sadnú na prvý vhodný pníček a požívajú a požívajú čo im hrdlo ráči. Kišonay zatiaľ spomalí a stráca sa v čoraz hlbšom lese. Len sojka roznáša túto správu od buka do buka, ďateľ sa ujíma svojej morzeovky, ale ktože sa zo zbojníkov učil vtáčiu abecedu, keď Hornouhorskom letí americký jazyk.

Kým sa oni dvaja takto častujú a Kišonay sa stráca ako v londýnskej hmle, v neďalekom  lese na maličkej  čistinke, kde iba líšky chodievajú dávať dobrú noc a vlci dobré ráno, pri studničke obrastenej machom sa objaví podivné indivíduum. My zatieľ nevieme, kto to je, a ani sa o to nesnážime, pretože to nie je naša starosť. My len pozorujeme na život unaveného driečneho chlapa, ktorý hľadá, kde by po prebdenej a po prechodenej noci oddýchnuť si mohol. Ako tak snorí, objaví studničku, zistí, že táto je bez vody, lebo vodu hornouhorskú dávno zahraničné firmy sprivatizovali, a že v studničke je taký výklenok, kde by sa pred divými i civilizovaným zvermi ukryť mohol. Nuž ta vlezie, zhrabne trochu suchého lístia, pod hlavu položí pár chumáčov machu a uloží sa na denný odpočinok. 

Surovec a Maťo Kliešť medzitým dopijú svoje prídely, ku ktorým sa dostali ako slepá kura k zrnu, rukávmi haleny si utrú ovlážené ústa a pokračujú v prenasledovaní po postupne čoraz chladnejšej stope.
 
MAŤO  KLIEŠŤ:         Daj hrebeň.

SUROVEC:                 Načo?

MAŤO  KLIEŠŤ:         Prečešeme to tu. 

SUROVEC:                 Hej, aj naondulujeme a natupírujeme.

MAŤO  KLIEŠŤ:         Aha, studnička. Ako na zavolanie. Poďme k nej. 

SUROVEC:                 Nemyslím, že by Jánošík (lebo oni ešte nevedia, že ide o 

                                     klon) spáchal samovraždu skokom do studne. On má vo 

                                     hviezdach inšô napísané. A plávať asi vie, veď dovolenkovať 

                                     zvykne v Ilýrii.  

                                     (Medzi rečou podídu k studničke)

MAŤO  KLIEŠŤ:         Kde len môže byť?

INDIVÍDUUM:             (Neželá si, aby sa mu nejakí bezdomovci nasťahovali do 

                                     susedstva, a tak sa rozhodne, že sa zamaskuje za ozvenu)

                                     Kde len môžu byť…Kde len môžu byť… Kde len môžu byť…?

SUROVEC:                 Asi je v lese..

INDIVÍDUUM:             Asi je v lese…Asi je v lese… Asi je v lese…

MAŤO  KLIEŠŤ:         Abo žeby v studni?

INDIVÍDUUM:             Abo žeby v studni…Abo žeby v studni…Abo žeby v studni..?

SUROVEC:                 Nasypme tam antrax!

INDIVÍDUUM:             Je v lese…Je v lese… Je v lese…

MAŤO  KLIEŠŤ:         Poďme na neho ľsťou.

SUROVEC:                 Ako?

MAŤO  KLIEŠŤ:         Zobral som svoju prázdnu fľašu od pálenky, čo sme teraz pili. 

                                    Nacikáme do nej, aby vyzerala ako plná, a zavesíme nad 

                                    studňu.  Ak je dnu, určite zaberie. Bol by v tom čert, keby sa 

                                    nechytil.

SUROVEC:                Nedbám. 

                                    (Robia návnadu, cikanie nemusí byť vidieť, to si každý pozrie 

                                    u lekára pri odbere moču)
 
Medzitým, aby sa niečo dialo, Surovec a Maťo Kliešť stavajú pri studničke posed ako na diviaky (Nie obec Diviaky, ale divé svine). Potom vylezú hore, sadnú si a striehnu. Nad studničkou sa hompáľa fľaša zavesená na konári plná moču, takže z diaľky to ozaj vyzerá ako staroslovanská slivovica 52-ka. Aby sa nenudili, chvíľami sa čistinkou mihnú smädné zvieratká – trofejný šestnástorák, zajačik ušiačik, jazvec bez hlavy  a dokonca aj teta diviačica s kŕdlikom mladých prasiatok. Žirafy, aspoň zatiaľ, nie sú žiadúce. Ovzdušie trochu časom stmavne, a tak Maťo Kliešť a Surovec si ani neuvedomia, že už po dva razy odpili z pascotvornej fľaše, lebo pre zníženú viditeľnosť sa len ťažko dá rozlíšiť fľaša od nefľaše.
 
MAŤO  KLIEŠŤ:          Stmieva sa… Nebol v tej fľaši nejaký denaturák? 

SUROVEC:                  Tuším nie. Kde by sa tu nabral? V hore sa stmieva skôr a 

                                      rýchlejšie. 

MAŤO  KLIEŠŤ:          Ja sa začínam báť. 

SUROVEC:                  Pokračuj v tom istom duchu. Ja sa bojím iba jedného – aby 

                                      nám neubzikol. Ako prvýkrát. 

MAŤO  KLIEŠŤ:          Neubzikne… Ak zaberie na fľašu, neubzikne. Ja som pod 

                                      fľašou nastavil pascu – takú, na medvede…

SUROVEC:                  To si nemal. Veď čo, ak príde o nohu? Vieš si ty predstaviť 

                                      Jánošíka bez nohy? Taký Jánošík, to ti nie je pirát. 

MAŤO  KLIEŠŤ:           Možno vlezie do pasce hlavou. Pretože správny zbojník na 

                                       všetko ide hlavou. 

SUROVEC:                   No… (Nenachádza slov)

MAŤO  KLIEŠŤ:           Poviem ti teda, ale iba tebe, dôverne – tá pasca nefunguje. 

                                       Ako nakoniec  všetko v Hornouhorsku,. 

                                       Aha… Dačo preletelo vzduchom. Možno netopier…

SUROVEC:                   Alebo topier…   Malo to uši?

MAŤO  KLIEŠŤ:           Tuším nemalo. 

SUROVEC:                   Tak to bol Pier… Bezuchov… 

MAŤO  KLIEŠŤ:           Iba ak tak…

  

D r a g o  

(P o k r a č o v a n i e )
 

Jánošík

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Kisonay

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
zdroje: http://fineartamerica.com/featured/juraj-janosik-peter-kupcik.html   http://janosik.terchova-info.sk/janosik-2009/foto/

V Krajine

27.03.2024

Doba je bizarná Život je skapatý Čo ráno platilo Večer už neplatí .

Feferónky 67

25.03.2024

Nie ten je priateľ, kto ťa opitého dvíha zo zeme, ale ten, kto si k tebe ľahne. . Kam sa hrabe ženská logika na ženskú fantáziu! .

Feferónky 66

23.03.2024

Keď vám iní kopú jamu, pomôžte im a urobte si bazén. Každý má svoje problémy a niektorí si privlastnia aj cudzie. .

medvede, tabuľka, Repište

Pellegrini: Mimoriadne rokovanie parlamentu k odstrelu medveďov zatiaľ nebude

28.03.2024 11:31

Zákon o možnom odstrele rizikových medveďov sa má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní na najbližšej riadnej schôdzi.

Francúzsko, hasiči, požiar

V Maďarsku zomrela jedna osoba pri požiari v domove dôchodcov

28.03.2024 11:17

Pravdepodobnou príčinou požiaru bolo fajčenie v posteli, vyšetrovanie však ešte prebieha.

Illinois, police

Útok nožom v Illinoise si vyžiadal štyroch mŕtvych a päť zranených

28.03.2024 10:46

Podozrivého muža policajti zadržali. Motív útoku nebol bezprostredne známy.

Drahoslav Mika

fejtóny, aforizmy, básničky

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,226
Celková čítanosť: 5657678x
Priemerná čítanosť článkov: 2542x

Autor blogu

Archív