Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 27 – tak bobre je keď je zle

O šesť hodín neskôr. Dajme o sedem. Človek nikdy nevie…
 
Slniečko sa usmieva ako mesiačik na hnoji. Turoň-Zbojník sa za chatou skryto napcháva kádéčkom, v zuboch otvorí fľašového lahváča a blažene zapíja. Ostatní zbojníci si lížu labu, Floki plechovku.
 
JANO  KRAVINEC:       Ej, či by som si dal teraz chleba so šmaľcom…

RUDI  OŠTINOHA:       S cibuľkou… trošku soli… 

MĽANDRIAK:                 Aký stará mať v peci pekávali… 

SUROVEC:                    Ja už by som nepohrdol ani slivkovým lekvárom.

                                        A čo – nebodaj umreli… stará mať? 

MĽANDRIAK:                 Neumreli… Ale už mi starou materou neprichodia. 

SUROVEC:                     A to už ako?

MĽANDRIAK:                 Vydedili ma. 

GAJDOŠÍK:                    Hádam – vybabili. Veď ti babkou boli. A veľa si toho 

                                         nezbabil?             

MĽANDRIAK:                  Z hmotných rezerv súdok páleného. A ešte som sa mal 

                                         ujať funkcie poddaného pri kaštieli. Poddaný z povolania.

GAJDOŠÍK:                    Jakživ som o takom úrade nechýroval. Čo ti z neho 

                                         vyplývalo?

MĽANDRIAK:                  Robota na pánskom. 

GAJDOŠÍK:                     A toto ti chýba?

MĽANDRIAK:                  Nuž… veru chýba… Naša rodina mala od pánstva privilégiá.

                                         V pálenici sme robotovali. Tvrdo síce, ale v pálenici.   

SUROVEC:                     Privilégiá… Jasné! To bola taká légia, čo hen z Ríma do

                                         Horných Uhár prišla. Peši. Kolobežky ešte neboli. 

                                         A môjho deda dedo si pomýlil strany a bojoval v radoch 

                                         Dolnouhrov proti Rímskej stolici, za čo ho Ján Jiskra (môže

                                         byť aj ten z Brandýsa) menoval hlavným alkoholikom 

                                         obojuhorského palatína. Preto bol nútený bývať v palatách 

                                         a zaoberať sa palatalizáciou. Neviem, čo to je, asi lízal 

                                         palaty, aby boli čisté… 

GAJDOŠÍK:                    Palatrína, palatrína… Ale v palatríne sa nebýva! My sme 

                                         tam chodili, prepytujem, srať. Poďme k ohňu. 

                                         (Nadvihne pokrievku nad kotlíkom, čumí  a chvíľu chápavo

                                         a chvíľu nechápavo krúti hlavou.) Varíte, varíte?

KUBO  BLCHA:              Varíme, varíme. Voľačo sa ti nepozdáva?

GAJDOŠÍK:                    A čože to varíte? 

KUBO  BLCHA:              Rebierko na Jánošíkov spôsob. Recept je tajný. Je to 

                                         patent horára Gondáša. 

GAJDOŠÍK:                    On vám dal recept?

KUBO  BLCHA:              Nedal. On ho prezradil dedinskej bosorke Dorotke a ona 

                                         zase nám.  

GAJDOŠÍK:                    A to vám ho len tak – mirnix- dirnix?

KUBO  BLCHA:              Tak to teda nie. Zaslúžiť sme si ho museli.   

GAJDOŠÍK:                    Ako?

KUBO  BLCHA:              Oj, sedliak, či si len zvedavý. To sa nehovorí!

GAJDOŠÍK:                    A čo to tam vrie?

KUBO  BLCHA:              Šišky. 

GAJDOŠIK:                    Šišky? Veď šišky sa smažia. 

KUBO  BLCHA:              Fašiangové smažia. Ale toto sú smrekové, borovicové, 

                                         jedľové… 

GAJDOŠÍK:                    Jedle sú jedlé?

KUBO  BLCHA:              Sú, ako vidíš. Ale ja ich vyhadzujem, nechutia mi. Pridáš za 

                                         hrsť diablovho rebra, kopyto z jeleňa, srdce ropuchy, 

                                         trochu blenu, štipku hadieho jedu, miesto korenia môžeš 

                                         použiť medvedí trus, ale musí byť suchý…

GAJDOŠÍK:                    Ja by som sa z toho pozvracal. 

KUBO  BLCHA:              Veď o to tu ide. Tak ťa napne, že na jedlo sedem týždňov 

                                         nepomyslíš, prejde ťa všetká chuť. Vieš, koľko takto 

                                         ušetríme?

GAJDOŠÍK:                    Neviem. Ale cítim, že sa to lieči borovičkou.

KUBO  BLCHA:              Správne tušíš. A neviem to ani ja, ja som na ekonomickej 

                                         nikdy neštudoval. 

GAJDOŠÍK:                    A to rebierko… Jánošikovo… ?

KUBO  BLCHA:              A čo sme, kanibali?  To je zo psa, čo sa volal Jánošík. 

GAJDOŠÍK:                    Lenže ja nie som ani kanisbal! 

JANO  KRAVINEC:        (Stojí pod oknom chaty,  pozerá do skla a holí sa 

                                         elektrickým strojčekom napojeným na bleskozvod, odkiaľ  

                                         čerpá  energiu)

                                         Za búrky som nalapal trochu elektriny, -hovorí čumiacemu 

                                         Nikolovi. U vás také nemáte, čo?

NIKOLA  ŠUHAJ:           Nemáme. My máme na plyn. 

JANO  KRAVINEC:        A to funguje?

NIKOLA  ŠUHAJ:           Nefunguje. Ale plynu máme dosť. Keby ste chceli, 

                                         povolíme kohútik…

JANO  KRAVINEC:        Takže sa vlastne neholíte?

NIKOLA  ŠUHAJ:           Tak nejako. 

JANO  KRAVINEC:        No ale prečo?

NIKOLA  ŠUHAJ:           Nemáme kolínsku… po holení…

JANO  KRAVINEC:        Vari ju nedostať? Či je drahá?  

NIKOLA  ŠUHAJ:            Ale dostať. No škoda ju po holení… My ju pijeme. 

JANO  KRAVINEC:        A nie je vám potom zle?

NIKOLA  ŠUHAJ:          Je. A ešte ako! 

JANO  KRAVINEC:       Tak prečo ju pijete?

NIKOLA  ŠUHAJ:          Aby nám ráno bolo zle. Vy tu, v Horných Uhrách, ten pocit 

                                        nepoznáte…

                                        Bože… Daj, aby to už čoskoro prišlo… 

                                        Hlava treští, ani čo by si ju do obrúče stískal, v papuli sucho

                                        ako v rezidencii samého Lucifera, žalúdok ti až oči vytláča 

                                        z jamôk, a zvracaš, a zvaracaš, a zvaracaš… Zožerieš pár 

                                        kvašákov, vypiješ z nich nálev, a opäť zvracaš, a stále ťa 

                                        suší, hlava sa ti krúti, ani čo by si sa tri dni na ringišpíli vozil,

                                        nohy ťa nedržia, padáš na kolená ostosedem a niekedy až 

                                        ostodvanásť , si pošťatý, smrdíš, ženy sa od teba 

                                        odvracajú, deti na teba prstom ukazujú, vidíš stádo bielych 

                                        myší, hľadáš bielu mačku, s kde-kým sa pobiješ, pohádaš, 

                                        spievaš, či skôr hulákaš, vybozkávaš suseda, s ktorým si 

                                        roky slovka neprehovoril,  v blate sa vyváľaš, tykáš si so 

                                        susedovie sviňou, lebo v nej spoznávaš svoju spolužiačku 

                                        z prvej klasy, bozkávaš sa s vlastnou kozou, rehoceš sa 

                                        bohvie z čoho, všetko sa ti zdá byť smiešne, silu máš za 

                                        regiment pandúrov, z nosa ti tečie krv, z haleny máš 

                                        odtrhnutý rukáv, zarýpeš aj do kozáckeho atamána, jednu 

                                        čižmu si kdesi stratil, si z toho taký naondiany, že by si aj 

                                        vlastnej žene kyticu kúpil, aj keď nie je MDŽ,  a čo je hlavné 

                                        – si smädný, si čoraz  smädnejší, chce sa ti piť, chce sa ti 

                                        piť, a ešte raz  piť… Jedným slovom – siedme nebo…

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Prestaň hypnotizovať, už sa mi sliny zbiehajú, ba priam tečú

                                        ako Pavlovovmu psovi. 

NIKOLA  ŠUHAJ:          Tak je to, chlapi… Už chápete,prečo pijeme ten odekolon? 

JERGUŠ  CHLAPIN:     A to nemáte vodku?

NIKOLA  ŠUHAJ:          Čo je v Byzancii Michal cárom, nedodávajú nám. Vraj pre 

                                        seba nestihajú páliť. 

JERGUŠ  CHLAPIN:     Nech Zaporožci napíšu list Fidélovi. Určite vám pošle.

MĽANDRIAK:                 (Prináša štyri fľaše piva.) Dajte si. Naše – horehronské. 

JERGUĎS  CHLAPIN:  Čapované nemáme?

MĽANDRIAK:                 Nemáme.  To všechno odnes čáp… (Nôti)

JERGUŠ  CHLAPIN:     Ja myslím, že máme, iba sa nikomu nechce súdok 

                                        dokotúľať. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Banda lenivá!

NIKOLA  ŠUHAJ:           (Nenápadne sa chce presvedčiť, či je v bleskozvode 

                                         naozaj prúd. Chytí sa drôtu a schytá šlehu, až sa mu v 

                                        očiach zaiskrí a odhodí ho to na dvanásť stôp 

                                        hornouhorských). (Zahreší) Bľaď!

                                        (Potom vyberie zo záhrenia kolínsku Pikovaja dama a 

                                        ponúka chlapov. Fľaštička koluje a  koluje, akoby Detva 

                                        obrov nemala…   či vlastne –  akoby fľaštička dna nemala.

                                        Chlapom chutí a tešia sa na ten pocit, až im bude zle.)
 
 
D r a g o   

( P o k r a č o v a n i e )
 
……………………
hudobná príloha
 
Pijácka Zmes best of 1.

Jazvy

11.11.2025

Zanecháva Láska jazvy Ako stopy zlodeji Niekedy sa zamarazmí – O Seba sa podelí… . Z pravej Lásky neubúda Buď je celá, abo nič Keď sa na psa šije búda Nad hlavou mu praská bič . Meditujem nad rozliatym… Mlieko nie je ne vine Že sa chabá láska kláti A že sa aj pominie . Navráti sa k Amorovi Vyžalue Venuši Do osídel chňupa zloví Skôr [...]

O Dutej Hlave

09.11.2025

Dopadla hlava do slávy Vôbec sa s nami nebaví Hlava je dutá ako peň Nevrhá ani minitieň .

Našim

07.11.2025

Film sa mihá pred očami V hlave chránim kópiu Starý hriech je premlčaný Obrazy v nás prežijú .

australia rusko

Rusi dostali v Austrálii stopku. Ambasádu pri parlamente si postaviť nemôžu

12.11.2025 09:25

Rusko si v roku 2008 na 99 rokov prenajalo pozemok asi 400 metrov od areálu parlamentu v Canberre za takmer tri milióny dolárov.

Kapitol, USA, demonštrácia, Donald Trump

Trump povedal, že kvôli zostrihanému prejavu má povinnosť BBC žalovať

12.11.2025 08:42

Môj prejav zo 6. januára, čo bol veľmi krásny prejav, veľmi upokojujúci prejav, povedal americký prezident.

Herman Haluščenko

Ukrajinského ministra po korupčnom megaškandále postavili mimo funkciu. Haluščenko „úplne súhlasí“

12.11.2025 08:14, aktualizované: 09:32

Úrady obvinili sedem ľudí. Skupina podľa vyšetrovateľov na úplatkoch získala 100 miliónov dolárov. Prípad pobúril Ukrajincov.

drogy

76 obetí v Karibiku. Kolumbia stopla výmenu spravodajských informácií s USA

12.11.2025 07:42

Prezident Petro objasnil, že opatrenie bude platiť, kým budú pokračovať útoky na lode.

Drahoslav Mika

fejtóny, aforizmy, básničky

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,524
Celková čítanosť: 6855573x
Priemerná čítanosť článkov: 2716x

Autor blogu

Archív