Drahoslav Mika

Zhruba o hodinu

Drábi, pandúri, husári a ostatná háveď pozliezavší z koní sa so zbojníkmi navzájom častujú, bozkávajú sa na čelo, tykajú si, pijú pertu, nálada stúpa a réžia si až teraz všimne starú ženičku čupieť v kroví.

ŠIESTY  DRÁB:          Tak čo, žena, už si hotová?

STARÁ  ŽENA:            Už… Či nemáš papier, junáčik?

ŠIESTY  DRÁB:           Papier je dnes drahý, nestačíme ho recyklovať. Tu máš lopúch

                                      (Podáva jej).

STARÁ  ŽENA:            Ďakujem ti, synku. Nech ti to pánbožko na nemanželských 

                                      deťoch vynahradí. 

PRVÝ  JANIČIAR:       (Hodí starkej na šiju povraz, priviaže ju o koňa a chvíľu ju 

                                      vláči bosú po bodľačí, ale tak aby si veľmi neublížila. Prvý 

                                      janičiar totiž nevie, že starenka je masochistka.)

MĽANDRIAK:              (K druhému drábovi.) Kto je to?

DRUHÝ DRÁB:           Stará žena. Janičiari ju vláčia so sebou. Majú srandu.

MĽANDRIAK:              Odkiaľ je?

DRUHÝ DRÁB:           Tuším z Poník. Ak treba, môžeme to nechať preveriť.

                                     Zároveň ju prelustrujeme. Čo, ak spolupracovala napríklad 

                                     s Alexandrom Macedónskym? Roky na to má…

PRVÝ  JANIČIAR:      Dobre vravíš. Z Poník.  Boli sme si tam trochu zarabovať, a 

                                     ona ti, bosorka stará, v kroví učupená.  A spieva si a spieva. 

                                     Ako Viktorka pri splave. A vari viete, že spevu na Božom 

                                     svete nad slovenský nenájdete… Taký Kuli,  bubienky 

                                     praskajú… Celá Osmanská ríša kvíli od dojatia… A tak s 

                                     babkou máme taký plán – urobíme z nej speváčku. Ak s tým 

                                     ovšem bude Ali Paša súhlasiť. Veď nech spieva, nikomu tým 

                                     neublíži… Nie? 

MĽANDRIAK:              A ty, prvý janičiar, kdeže si sa tak pekne po hornouhorsky 

                                     naučil? 

PRVÝ  JANIČIAR:      Ani sám neviem,. Mám to v krvi. Raz som sa opil od slivovice,

                                     odvtedy sa to vo mne drží. Turci ti nedajú, prohibícia…Aj 

                                    pesničku viem, že Na Kráľovej holi stojí strom zelený. Žeby to 

                                    bol dubček? U nás sú iba ďatle, figy. Aj Figuli  Gitka bola od 

                                    nás. 

TRETÍ  JANIČIAR:    Len nesmie spievať protištátne pesničky. Teda 

                                    protimonarchistické. Internacionálu môže, my tomu aj tak 

                                    nerozumieme. Najvhodnejší by bolo pre ňu Istanbulské tango 

                                    a Turecký pochod.

STARÁ  ŽENA:          (Prísnym okom, tým čo na psa pozerá, sa zahľadí na Prvého

                                     janičiara. Pomaličky sa k nemu približuje, vrhne sa na neho a 

                                    srdcerevúco vykríkne.) Maximilián!!! (Strhne z neho dolomán, 

                                    vyšívanú horehronskú košeľu, môže byť z Pohorelej, tielko, aj 

                                    turban, lebo si ho nasadil na hlavu namiesto fezu. Objíme ho 

                                    okolo šije a bozkáva a bozkáva)

                                    SYNU!!!!!!!

                                    (Zdrapí Prvého janičiara pod krk a fackuje ho po papuli jedna 

                                    radosť, až kým ich smrť …ptfuj!…  zbojníci od seba 

                                    neodtrhnú.) (Medzi tým kričí.) Sopliačisko jeden! Či sa to takto 

                                    zaobchádza so starými ľuďmi?! A k tomu s dámami? Ani na

                                    MDŽ si si na mater rodnú nespomenul…!

PRVÝ  JANIČIAR:     (Chrániac si tvár rukami) Čo si to dovoľuješ?! Či si mi ty 

                                    mati, alebo čo? 

STARÁ  ŽENA:          Alebo čo?! Ja ti dám, alebo čo!   … Nalejte mi!

SUROVEC:                (Naleje starkej za horčičák = pre mladú generáciu: Objemová 

                                    miera  obdobia rozvinutého socializmu 1  horčičák  

                                    = asi 2 deci)

STARÁ  ŽENA:          (Vypije pohár na ex. Jasné, že jej tam dali vodu, veď len za 

                                    triezva čo vystrájala. Tvári sa, akože to nezbadala)

                                    (Odkašle si)  Keď Poniky rabovali, syna môjho sebou vzali,

                                    syna môjho v treťom roku, mal on hviezdu – znak na boku.  

                                    Ľaľa!! (Odhalí na boku Prvého janičiara päťapolcípovú hviezdu,

                                    na druhom boku sa mu skvie krásny polmesiac, čo znamená, 

                                    že janičiar má dvojité občianstvo – Osmanské a hornouhorské)

VŠETCI:                     Fíííííííííííííííííííha! Hviezda! Ako sa tam dostala? 

STARÁ  ŽENA:          Pri krste. Farár bol zarytý komunista, a takto si svoje ovečky 

                                    značkoval. Tetovaním hviezd. Ani čoby  Mliečna dráha. 

VŠETCI:                     (Plačú od dojatia… pozor, nie od dojenia)

PRVÝ  JANIČIAR:     Ešte že šiesty cíp nedotiahol. Mal by som po kariére. 

STARÁ  ŽENA:          Bol aj šiesty. Ale som ho vyzmizikovala. Predvídavosť. 

JANIČIARI:                (Zborovo)  Odpusť, mati, svojmu synu, prevelikú jeho vinu.

                                     Nebudeš už otrokovať, s nami budeš tu…

TUROŇ-ZBOJNÍK:    Píjavať… 

PRVÝ  JANIČIAR:     (Bozkáva matke ruky) Nebudem vás ja, mamka moja ľúbezná, 

                                    do Tureckej ťahať, nechám vás ja pekne doma v Uhrách. A 

                                    moju žienku aj so synčekom vám privediem sem na krk.   

                                    Aj tureckého medu vám navláčim. Alebo nie, ženu si zatiaľ 

                                    doma nechám ako rukojemníčku, fúria je to pohanská, 

                                    nerozumela by si si s ňou. Ona nemá rada svokry z háremu. 

STARÁ  ŽENA:         Aspoň na zájazd by si ma mohol zobrať. Vraj sa u vás ľudia v 

                                   mori kúpu.  

PRVÝJANIČIAR:      Kúpu, mamka, kúpu – v mori problémov. Taký zájazd, viete vy,

                                   koľko to stojí v dnešnej dobe? A všade samý terorista… Len vy

                                   pekne doma seďte, vnúčatá vychovávajte, ale, aby ste 

                                   nepovedali.zaplatím vám pobyt v Aqua City. Môžete sa na 

                                   tobogánoch spúšťať. 

STARÁ  ŽENA:         Tak mi aspoň nejaké fotky pošli… z toho háremu. Aj s 

                                   eunuchom. 

PRVÝ  JANIČIAR:    Ale…mamka… Aparát vynájdu až o stopäťdesiat rokov …

STARÁ  ŽENA:         Škoda…

MĽANDRIAK:            Fabia…

STARÁ  ŽENA:         Tak príďte aspoň na dovolenku

PRVÝ  JANIČIAR:     Ak dovtedy nevymyslia víza.  Ak zavedú… prídeme zbíjať. 

STARÁ  ŽENA:          Nuž Boh vám teda žehnaj, deti moje.   

TRETÍ  JANIČIAR:    Allah, mamička, Allah, Allah akbar… 

D r a g o  

( P o k r a č o v a n i e )

………..
obrázková príloha:   janičiar    pri Moháči sme to prehrali   tatári (pre prípad, že by sa v príbehu objavili)