Drahoslav Mika

O pol hodiny neskôr
 
Na poľane je trma-vrma, chlapi posedávajú v hlúčikoch podľa záujmových oblastí, bavia sa, smejú, vymieňajú si adresy, odznaky, vlajočky a navzájom sa pozývajú na návštevu do Karpatskej kotliny. Attila a Ištván kŕmia drábske a ostatné kone a mimoriadnu pozornosť venujú malým koníkom. Na chrbtoch koní zabíjajú ovady. Odkiaľsi spoza chaty sem doliehajú tóny piesne Zelená sa bučina, spevom hučí dolina.
 
ICH  VELITEĽ:         Ej, málo sa vídavame v ostatnom čase. Ani do krčmy už 

                                   nechodievate ako voľakedy, ani na jarmoky…

MIŠO  ILČÍK:            Starneme, nohy nás bolia, platničky a tak…

ICH  VELITEĽ:          Aspoň na súčinnostné porady by ste mohli chodiť. Pošlem 

                                   vám vétriesku…

MIŠO  ILČÍK:            Keď my musíme mať súhlas od Jánošíka. Bez neho sme ako

                                   nesvojprávni. Iba on má nedeliteľnú veliteľskú právomoc. 

ICH  VELITEĽ:          Škoda. Už som sa tešil, že spoločne upečieme barana, 

                                   zakoleme brava… Pár kusov by sa dalo do odpisu, aj domov 

                                   by výslužku každý dostal…Zabijeme jedného a vykážeme 

                                   troch.  Veď hore nevedia, koľko nôh má sviňa. Z cudzieho 

                                   krv netečie.  Ešte tak víno…

MIŠO  ILČÍK:            Chlapi budú proti. Bravčové obsahuje veľa cholesterolu. 

ICH  VELITEĽ:         Tak ich pozabíjame v nejakej akcii.  

MIŠO  ILČÍK:            Vy proti nám chystáte akciu? 

ICH  VELITEĽ:         Kdeže! To by sme si nikdy nedovolili.  Ide o takú akciu – akože

                                  nás to vyjde lacnejšie. Zaradíme bravčeky medzi prasaco –

                                  prasačou  chrípkou nakazené, panstvu sa to bude hnusiť, a kto

                                  sa bude napchávať naposledy? My!  Ten sa bude napchávať 

                                  najlepšie. 

MIŠO  ILČÍK:           Iba ak tak. Mňa by také dačo ani vo sne noci svätojánskej 

                                  nenapadlo. 

NIKOLA  ŠUHAJ:     A keď sa akcia vydarí, môžete nám na koštovku poslať. 

                                  Tlačenku, hurky, klobásky, slaninku, škvarky… Z každého rožku 

                                   hot-dog. 

ICH  VELITEĽ:          Nevidím problém. Pošleme vám cez UPC.

NIKOLA  ŠUHAJ:      Čo môžeme považovať za doručené. 

ICH  VELITEĽ:          Ja tomu neverím… Reklama…

NIKOLA  ŠUHAJ:      Ako vravíš… Lidi jsou kurvy: Mrdaj, kradou, lžou, šlapou po 

                                   kytkách, trhaj broukum nožičky, strašej malý děti a ještě si v 

                                   autobuse šeptaj! Što vam budu ličiti… 

FLOKI:                       Hav…Hav…Hav… Vŕŕŕŕ´…

MAŤO  KLIEŠŤ:        Chlapi – máme návštevu. Len sa pozrite, kto k nám prichádza. 

                                    Pokoj s nami a zlé preč…

KUBO  BLCHA:         No to snáď nie je pravda… Hrajruka! Hejtman Hrajruka! On je 

                                    to… V plnej paráde… V plnej poľnej… či vlastne  V plnej 

                                    lesnej… 

HRAJRUKA:              Ahojte, ožrani!

CHLAPI:                    (Všetci, lebo všetci sa cítia byť oslovení) Ahoj, abstinent!   

MIŠO  ILČÍK:             Nuž vítaj, hejtmanisko! Zoznámte sa – toto sú naši drábi a tak 

                                    ďalej. Kde si sa celý čas túlal? Kade ťa vodilo? Sto rokov sme

                                    ťa nevideli. Už sme si mysleli, že si načisto či našpinavo 

                                    skapal. Vrav! Rozprávaj! Máš slovo. 

HRAJRUKA:              Nuž teda… Na počiatku bolo slovo…

MIŠO  ILČÍK:             Nemusíš až tak zoširoka. Toto poznáme. Lesného kuráta 

                                    nám pridelili. Ale spovedať nás nechodí, lebo mu jeho vnútro 

                                    vraví, že i tak sa nepolepšíme a hrešiť budeme naďalej. 

HRAJRUKA:              Dobre robí… 

KUBO  BLCHA:         On nerobí. Iba spovedá a pije omšové. Niekedy ak sa chce 

                                    opiť, trvá omša aj dvadsaťštyri hodín denne.  Nám dáva Božie

                                    telo, oplátky, a sám pije víno, teda Božiu krv.  U nás sa nedá 

                                    prijímať pod obojím, ani keby sme ako chceli. 

HRAJRUKA:              Oj, chlapi… tam, kde som ja bol, tam by som nikomu z vás 

                                    nežičil byť, ani len drábovi. 

DRÁBI:                       (V duchu sa tešia)

CHLAPI:                      (Vrátane starej ženy) Vrav! … Rozprávaj!   Kde? Čo? Kedy? 

                                    S kým? Ako? Prečo? Za koľko? … atakďalej, atakbližšie. 

                                    (Usadzajú sa okolo hejtmana Hrajruku, niektorí ho 

                                    potľapkávajú po pleci)

FLOKI:                        (Nastraží uši)

D r a g o  

( P o k r a č o v a n i e )