Drahoslav Mika

 
Duša je ponorená vo vlnách

Telo sa vysmáža na panvici mesta

Balkán ma naučil aj to

čo je siesta

More slanomodré  kávu s penou chladí

Bohovia prastarí sú neustále mladí 

Oni ambróziu

a ja si dávam ouzo

po pár kališkoch 

si pletiem ouzo s Múzou

Néreove dcéry už posadali k stolu

Stôl vstred mora…

Aj mňa to láka dolu

Čujem šepot

že Néreus tú bradu

nenosí pre parádu 

brada jeho že k večeru

zvykne sa meniť na penu

More je veľký pohár piva

v ktorom sa aj pes Takis kúpe

Mne sa to nezdá vôbec hlúpe

Takis sa kúpe potom zíva 

(Takis je Rexov bratranec)

pozýva ryby na tanec 

Ja ich mám radšej na tanieri

zapité retsinovým vínom

Héfaistos tiež klin klinom

z rybacej kosti vybíja

za ostrovom 

kde voda živá

býva odjakživa

Bosé nohy v piesku samé tancujú

zrýchlene jedna potom druhá hore

Možno tak vznikol tanec Sirtaki

Veď život morský – ten je už raz taký

Ruky ako krídla pred vzletom

a pred jednu nohu druhú nohu

k slnku hľadíš hore na oblohu 

kapitán sa blíži s korvetou

Vlajka bielo – nevädzovomodrá

zvestuje že čoskoro Grék Zorba

potyká si s nami pri víne

Sme v tom teda celkom nevinne

Morský piesok kam len pozrieš všade

Notos z juhu, Zefýr na západe

V ušiach fontánové more plieska 

Tmavomrak…a končí sa aj siesta

Ešteže tam Mythos majú všade

aj priateľov nájdeš na kus reči

moje preč sú dávno časy mladé

po pároch sa zvetrávajú slečny

Nedávajte mi už do života rady

Čo slečny zohrejú, to pivo Mythos schladí.

D r a g o     19052011
 
 
 
 

http://flog.pravda.sk/luckacutka.flog?foto=43384