Drahoslav Mika

 
K A M O D K I A Ľ 

Som podobrazom Božím

Som predobrazom doby

v krivom zrkadle.

Som strateným tieňom

augurov a haruspikov

Som nákovou dneška

a molekulou

pod kladivom otáznika

zajtrajšieho dňa. 

Snímanie masky z kríža

Kríza tragiko – médie

tieňov v podsvetí

V nadsvetí žúr

Most odnikiaľ nikam

Jedným uchom ihly dnu

a druhým tiež

do bludiska túžob. 

Zápalná pupočná šnúra. 

D r a g o       VI/1989

E V A   Z A Č A L A 

O D    A D A M A 

Adam bol nahý

Nahý ako cisár

Bol prvý

medzi prvými

Bol

v siedmom nebi

a nemal ho poznať

Proti Protipólu neobstál

Učil sa, učil sa, učil sa

v škole života

a keď prišiel veci na koreň

a vychutnal, ako chutí Poznanie

bol vykopnutý bez milosti

(lebo tak kážu staré zvyky)

a zatvorili bránu

tak, ako zatvárajú nad ránom

nočné bary

Tam prišlo ľudstvo o prvého vedca

a po ňom ešte o niekoľkých

a mnohí si dodnes dorábajú chlebík

v pote tváre

lebo jablko Poznania

je aj jablkom sváru

nezrelým a červivým

Je jeho počiatkom

lebo pragmu neprevýšiš

a nepreškriepiš moc

organizácie orgánov

veľmi nízko

vysokoorganizovanej hmoty.

Nedokonalé orgány

Dokonale odflaknutá

práca sochára

na pochybách. 

Mefisto, čo Ty na to? 
 

D r a g o                 VIII/1989
 
 
 
Chagall