Spevák, ktorého by som rád priblížil čitateľom – poslucháčom v tomto príspevku, mi bol známy dávno. Ako spevák. Ruský. O jeho živote som nevedel nič. Po preštudovaní niekoľkých biografických materiálov ma najviac prekvapilo, že je to – Nemec. Veľmi sa mi v jeho podaní páčili viaceré ľudové piesne a romance, operné árie. Zvykol som si počúvať ich opakovane za sebou. Pri počúvaní Večerného zvonu / Večerného hlaholu zvuk toho zvonu je doslova obsiahnutý v hrdle speváka, v jeho hlase. Keď spieva o šírej stepi (Степь да степь кругом – Navôkol len step a step), mám tú step pred očami, po nej sa rozlieva ako voda jeho hlas. A tak je to i s iným piesňami v jeho podaní.
Ivan (Pavlovič) Rebrov – Ivan Rebroff – pôvodným menom Hans – Rolf Rippert.
Narodený 31. júla 1931 v Berlíne – Schandau. Nemecký spevák s hlasovým rozsahom 4 a pol oktávy v rozsahu od tenora po bas. Dokonale ovládal päť jazykov, spieval v nich a aj v jazykoch iných národov.
Otec Paul Rippert bol inžinierom, matka Natáia Nelina mala ruský pôvod a osobne sa poznala s Fjodorom Šaľapinom. Rodina žila v Halle. Hans – Rolf spieval v mestskom zbore. Po nástupe nacizmu k moci rodina emigrovala do zahraničia. Vrátili sa až roku 1953. Budúci spevák absolvuje v Hamburgu Vyššiu hudobnú školu, odbor spev a berie aj súkromné hodiny. Matka mu vštepuje lásku k ruskej ľudovej kultúre, zoznamuje ho s ruskými piesňami. Rolf začína spievať tiež operné árie a liturgické diela. V roku 1958 zvíťazil v speváckej súťaži svojho inštitútu.
Ešte predtým, asi roku 1954, bol prijatý za speváka Čiernomorského kozáckeho zboru, vtedy pod vedením Andreja Ivanoviča Šolucha (1895 – 1979). Údajne, teda nie oficiálne, práve on poradil mladému Rippertovi, aby si pre interpretáciu ruských pesničiek zvolil ruský pseudonym, čím mala stúpnuť jeho popularita u ruského publika.Tiež mu poradil, že ruské piesne je najlepšie spievať v ruštine a nie v prekladoch. (Rolf – Ivan teda spieval staré piesne v staršom ruskom jazyku, predrevolučnom) A hneď prišiel aj s návrhom. Rippe je po nemecky rebro. A tak vznikol kalkom (doslovným prekladom) Rebrov. Otec bol Paul, tak teda aj Pavlovič. No a z Hansa sa stal Ivan. Aké jednoduché… Zoznámil sa aj s kozákmi z Uralského kozáckeho zboru, ale najmä so Zborom Donských Kozákov, vtedy pod vedením Sergeja Alexejeviča Žarova (1895 – 1986, zomrel v USA, na čele súboru Donských Kozákov stál 60 rokov). Tu si dopĺňal svoje vokálne majstrovstvo, preberal najmä „ťahanie“ najvyšších tónov a tiež najnižšie tóny charakteristické pre ruský bas.
Po víťazstve v súťaži mladých talentov v Mníchove (rok súťaže mi nevyplynul zo žiadnej z jeho biografií) uzavrel kontrakt na trojročné účinkovanie v Gelsenkirchenskom opernom divadle, ktoré poskytovalo zároveň ďalšie vzdelanie. Úspešne vystupoval aj vo Frankfurte nad Mohanom . Postupovať v opernej kariére mu nedovoľoval úraz achillovej šľachy a dlhodobá práceneschopnosť. Vtedy nahral niekoľko platní s ruskými ľudovými piesňami. Popularitu si získavala najmä Legenda o dvanástich zbojníkoch, známa tiež pod názvom Ataman Kudejar (1968). Opakovane ju vysielali v nemeckom rozhlase a do redakcie začali prichádzať hromadne listy , v ktorých poslucháči žiadali bližšie predstaviť publiku speváka s výnimočným hlasom. V jeseni toho istého roku mu bankár Rothschield dopomohol k získaniu hlavnej úlohy v muzikáli Fidlikant na streche podľa predlohy ruského židovského spisovateľa Šoloma Alejchema (Názov dostal muzikál podľa známeho rovnomenného obrazu Marca Schagalla). Len vo francúzskej verzii odspieval Ivan Rebrov vyše 1400 predstavení. Nasledovalo svetové turné Ivana Rebrova s ruským repertoárom za doprovodu súborov Čajka a Trojka. Ročne zvládal 300 koncertov.
Rebrov vo svete popularizoval ruské ľudové piesne a romance. Na pozvanie M. Gorbačova r. 1989 vystúpil v prvom sólovom koncerte v Moskve v paláci športu Dinamo. Vystúpil za doprovodu Orchestra ľudových nástrojov Nikolaja Petroviča Osipova.
Od roku 1975 býval striedavo v Nemecku vo svojom zámku v oblasti pohoria Taunus (v Nemeckom stredohorí) a vo vlastnej vile na gréckom ostrove Skopelos v Egejskom mori. Roku 1991 mu bolo udelené čestné občianstvo ostrova.
Často vystupoval v nemeckej televízii aj rozhlase. Hral aj v niekoľkých filmoch.
Spolu vydal 49 zlatých a jeden platinový disk. Z toho 36 bolo venovaných ruskému folklóru.
Koncert zo Sydney r. 1982 je celý nahratý na video (Na You Tube je v rozdelený do 12 častí. Prvú časť uvediem v hudobnej prílohe)
Výpočet názvov jeho pesničiek by niekoľkonásobne prevýšil text tohoto blogu. Ťažko je tu uprednostniť čosi pred čímsi iným. Rebrov je jednoducho – zážitok.
Na svoj zdravotný stav (diabetes, srdce) veľmi nebral ohľad. Koncertoval takmer do posledných dní života. Vystupoval v halách aj v chrámoch. V závere života sa viac prikláňal ku kantátam a operným áriám. Posledný jeho koncert sa uskutočnil na jar 2007 vo viedenskej Votivkirche. Jeho srdce dobilo vo Frankfurte nad Mohanom 27. februára 2008.
Mnohých doslova šokovalo jeho ruské oblečenie – stále rovnaká kožušinová čiapka, sobolí kožuch, vyšívaná ruská košeľa, tzv. kosovorotka. Nerád poskytoval interview. Pre tlač sa vyjadril slovami: -Svojou dušou som Rus a moje srdce bije pre Rusko. Rovnako však miloval aj Nemecko a obľúbený bol v celej Západnej Európe.
Napriek veľkému bohatstvu, ktoré si „vyspieval“ (podľa jeho tvrdenia by stačilo na 20 životov) nebol nikdy extravagantný, na svoje možnosti zostával skromným a nekonfliktným človekom. Bulvár si u neho nemal do čoho „zahryznúť“. V testamente väčšiu časť majetku odkázal charitatívnym a iným humanitárnym a podporným spoločnostiam, o čosi menšiu časť odkázal Irme Weber, spolumajiteľke Koncertnej inštitúcie Ivana Rebrova a jej nahrávaciemu štúdiu. Využitie fondov je vraj prísne kontrolované viacerými nezávislými advokátmi.
Želal si, aby jeho popol bol rozptýlený nad Egejským morom. V apríli 2008 sa však urna s jeho popolom – stratila.
Za jeho prínos do Divadla a upevňovanie kultúrnych vzťahov medzi Východom a Západom mu Nemecko udelilo najvyššie vyznamenanie – Rad za zásluhy.
Ave Maria
Вечерний звон Večerný hlahol
Степь да степь кругом Navôkol len step a step
Легенда о 12 разбойниках Legenda o 12 zbojníkoch
Легенда о двенадцати разбойниках Legenda o 12 zbojníkoch
Жило двенадцать разбойников, Žili raz dvanásti zbojníci
Жил атаман Кудеяр. Žil ataman Kudejar
Много разбойники пролили Mnoho zbojníci preliali
Крови честных христиан. krvi počestných kresťanov
Много богатства награбили, Mnoho bohatstva nazbíjali
Жили в дремучем лесу; Bývali v pralese
Вождь Кудеяр из-под Киева Ich vodca Kudejar od Kyjeva
Выкрал девицу-красу. Ukradol krásnu dievčinu
Днем с полюбовницей тешился, Vo dne sa láskal s milenkou
Ночью набеги творил. A v noci na zboj chodieval
Вдруг у разбойника лютого Odrazu v krvilačnom zbojníkovi
Совесть Господь пробудил. Hospodin prebudil svedomie
Бросил своих он товарищей, Zanechal svojich druhov
Бросил набеги творить. Prestal chodievať po zboji
Сам Кудеяр в монастырь пошёл Utiahol sa Kudejar do kláštora
Богу и людям служить. slúžiť Bohu a ľuďom
Господу Богу он молится Pomodlime sa Pánu Bohu
Будет ему он служить. Veď jemu slúžiť bude
За Кудияра мы будем все Za Kudejara budeme všetci
Господа благодарит. Ďakovať Hospodinu.
(Voľný preklad vlastný)
Гори, гори моя звезда Žiar, žiar moja hviezda (Romanca)
To boli tie dni…
http://www.youtube.com/watch?v=nZkZ5g1ownE&feature=related
Очи чёрные Oči čierne
Соловьи Sláviky
Ах, Наташа (на немецком) Ach, Nataša – (v nemčine)
Koncert zo Sydney 1982 1/12 …
Uvediem ešte niekoľko aforizmov Ivana Rebrova.
-Načo robiť, keď sa to dá povedať!
-Ak je niekde zle, tu je treba urobiť ešte horšie, aby bolo lepšie.
-Keď je v Japonsku zemetrasenie, treba v Rusku zvýšiť dane a tým posilniť jeho ekonomiku.
-Príliš veľká odvaha je prejavom zbabelosti.
-Cintorín – bohatá budúcnosť finančníkov.
-S prázdnym žalúdkom našinec tvoriť nemôže, a s plným – sa mu nechce.
-Z dvoch ziel si vyber – slobodu.
-Niet milionárov bez peňazí – dôchodcov.
-Chudobní sú múdrejší ako bohatí – dokážu vyžiť aj bez bohatstva.
D r a g o 20062011
Úžasný zážitok. Ave Mária a ...
Celá debata | RSS tejto debaty