Drahoslav Mika

Zapadá Slnko, už sa šerí,

zrátavaš rôčky na tanieri

od vianočného koláčika.

Jeden sa skončil… Druhý vzniká

– akože rôčik – nebadane 

usadí sa do Tvojej dlane

Sú chvíle horké, sladké, slané…

Ich pomer Život určuje Ti.

Rôčky sú ako veľké deti, 

bo im tiež človek nerozkáže.

Po vykonaní svojej stáže

uletia tahet – už ich niet

Slnečnicovožltý kvet

tiež pominie sa… Nechá semä…

V semene nový Život drieme

A tak to chodí dookloa…

Rôčky si ulož na kraj stola,

zapáľ im sviečku voňavú,

daj si, ak máš chuť na kávu,

plamienok nech ich očistí

v končavianočnom očistci.

Pripíš si čiarku v kalendári,

nech sa Ti život ďalej darí,

Tvoja myseľ nech prekvitá

Vychutnaj si to dosýta

a každé ráno na úsvite

úsmevy v plienkach nech povité

rozvíjajú sa celý deň

Šťastia nech Tvoja pochodeň

osvetľuje aj Tvojich blízkych. 

Čas nech Ti zdobí nitka zlatá

aj Láska môjho kamaráta. 

(Marienke Š. k narodeninám)

D r a g o      26122007