Drahoslav Mika

 
D V E   T V Á R E  

Boh Janus má dve tváre…

Boh Janus sa usadil…

Boh Janus je v tebe…

Tvoje srdce sa mu otvára,

keď večer pije z jeho pohára

Lásku.

Boh Janus neodvetí na otázku,

prečo zas v tebe plameň dohára,

len naleje si z fľaše nenávisti

a s väčšou chuťou klame celý svet,

ktorý si myslí,

že pravdu vravieť… je už dneska hriech.

Boh Janus v tebe sedí…

Ty

si jeho otrokom a veľmi dobre vieš,

že dve tváre sa zišli

a každá z nich je iná.

Zas nenávisti plameň dohasína,

potom lásky zas,

a aj tú spáli nenávisti mráz…

Ten kolotoč sa nezastaví…

Ty krútiš sa v ňom, kým v splne slávy

nezničí kolotoč ten hrom

a ty nespravíš pokánie

a nevyženieš Jana z tela.

Hoc zdá sa to byť príliš veľa,

sprobuj povedať mu –

NIE! 

Jiřinke

D r a g o          19041970

J E D I N Á 

Tak poď, jediná

iba ty ma snáď nesklameš.

Poď, ožením sa s tebou

a budem ťa piť plnými dúškami

snáď s takou chuťou,

s akou som raz chcel

vychutnať sladkosť jedných úst,

čo mali príchuť medového orgovánu.

No stŕpkli.

Stŕpkli, onemeli.

Stratila sa chuť,

len nestratí sa melódia,

ktorou sľúbili pol sveta

a ešte lásku.

Pol sveta

a k tomu

dve a pol noci lásky.

A potom –  „zdanie sklamalo“ –

jediná pravda,

ktorú povedali…

Poď, nech ťa pobozkám,

poď, najnovšia,

poď, plná,

poď…

Prevrátim s tebou pohár

a aspoň na chvíľu

zahrej môj studený život,

milá slivka…

Jiřinke 

D r a g o           IV/1970
 
 
 

http://flog.pravda.sk/zlatin.flog?foto=87738