Drahoslav Mika

 
V Živote tomto sme iba hostia
Jedni pozvaní, iní zablúdivší,
Vítaní aj opovrhovaní 
 

Odniekiaľ vyostrakizovaný 
Odrazu si tu
Chcený – nechcený
Milovaný – zavrhnutý
Vstupuješ do labyrintu 
A nijaká niť Ariadny 
Ťa nezavedie späť.

Kľučkuješ – lozíš – blúdiš
Narážaš do stien labyrintu
Potkýnaš sa a padáš
Opätovne vstávaš
A čosi tajomné ťa 
Volá vpred

Doriadený – doškriabaný
Prijímaš rany osudu
Od rôznych Minotaurov 
A Minotauríčať
Až do ikstého pokolenia 
A nedovidíš dopredu
Ani na okamžíček
Nevieš, čo ťa čaká 
V ďalšom zákutí labyrintu

Žiadna niť Ariadny…
Len tenučká niť Sudičiek 
Plná uzlíkov a pomotanín 
Ťa vedie do neznáma
Ideš – ideš – ideš …

Až dôjdeš k východu z labyrintu 
Ktorý sa volá Život
A tam je tvoja niť prestrihnutá
Ako pupočná šnúra

Chcený – nechcený 
Milovaný – opovrhnutý
Velebený – opľutý
Vraciaš sa ta,
Odkiaľ si prišiel

Do Večnosti
 

D r a g o 27012010
 
 

Karol Bak  http://www.liveinternet.ru/users/assa222/quotes/