Drahoslav Mika

 
(Stvorené pri príležitosti

obriezky Jošiho zbierky

Slnečnice)

Josip, ten poet sivofúzy,

čo rád sa váľa po tráve 

a noc čo noc ho kopú Múzy,

vždy lieči srdcia boľavé. 

Sedemkrát Miluj a raz zase    (Miluj I – VII, Nezábudky  –  názvy zbierok Jošiho básní)

Nezábudkami zaprší – 

Život objíma v celej kráse 

v doline i na návrší

Miluje hviezdnej noci Ticho –

veď Orión mu učaril  –

ženského tela vôňu vdýchol –

v posteli jazdí Safari

Dve farby nosí v srdca sieni –

bielu a žltozlatistú .

Biela je farba pivnej peny 

Tú žltú máva neistú 

Raz je to farba pod tou penou –

Dvanástka vždy mu učarí –

Jesenin s dušou nachmelenou

nemusí čakať do jari…

Inokedy to farba Slnka 

Aj suchomorských slnečníc

Na lúče včielka Maja brnká …

Svet nekonečných koľajníc… 

So Slnkom svetu býva milo,

kým Faeton koč neriadi

Do slnečníc sa prevtelilo 

konča Jošiho záhrady

Tam, kde sme všetci svoji – naši,

tam na nás hľadia zvysoka

Pri borovičke, pri guláši …

Lúč z nebeského obloka 

A píšu verše do bloka 

D r a g o     13092007
 
 
 Benita Winckler1    2