Drahoslav Mika

 
Kostolné zvony do tmy zvonia –

Úderov pár a potom ticho.

Večer sa halí do rúch mníchov.

Izbu zasýti smrekosmola.

Ticho narúša tikot hodín

A nekonečno v ušiach šumí –

Akoby ladil niekto struny…

Dnes Spasiteľ sa na svet zrodil.

Tíšina sadla za vrch stola,

Tíšina rozľahla sa v hlave,

Tiché sú hviezdy trblietavé …

A opäť zvon… K modlitbe volá.

Ticho samotu nenarúša,

Zo zrkadla môj dvojník hľadí –

Ľa, ani on už nie je mladý –

Sme jedno telo, jedna duša…

Myšlienky nahé ako dieťa 

Do sveta práve porodené 

V noci na betlehemskom sene 

Na cestu Vesmírom mi svietia.

Samota splýva s dávnym mýtom 

O Láske, no aj Utrpení:

Utrpenie svet dodnes plieni

Láska zalieza do úkrytov. 

Z ticha pozerám na oblohu

A čakám na znamenie z neba –

Každodenného kúsok chleba

Chcem obetovať Pánu Bohu. 

D r a g o     24122009