Jeseninovská sága 10 – Sardanovskaja, Balzamova, Miklaševskaja, Taľjan - Drahoslav Mika - Blog

Jeseninovská sága 10 – Sardanovskaja, Balzamova, Miklaševskaja, Taľjan

6. januára 2012 10:58, Prečítané 3 737x, Drahoslav Mika, MÔJ JESENIN

Сергей Александрович Есенин

šťastný som, že bozkával som ženy… (Sergej Jesenin)

Páčil sa ženám, ženy ho zbožňovali, jemu sa páčili ženy a stávali sa jeho Múzami. Vznikali medzi nimi vzťahy hlbšie i plytšie, krátkodobé i …o veľmi dlhodobých sa hovoriť z nášho hľadiska nedá, možno to On / Ony videli inakšie, aj doba bola pred sto rokmi iná. Spomeniem teda ešte niekoľko ženských mien, ktoré ovplyvnili jeho city a tvorbu.

Письмо к женщине / List žene

.

Анна Алексеевна Сардановская

Anna Alexejevna Sardanovskaja (Aňuta), neskôr po manželovi Olonovskaja, (1896 – 1921), Sergejova láska z mládeneckých či skôr detsko – mládeneckých čias. Veď roku 1906 mal iba 11 rokov… Sám sa k nej však aj po rokoch priznáva. Neskôr sa stala učiteľkou. Bola príbuznou miestneho popa – Otca Ivana (Smirnova).

Balzamova a Sardanovskaja v r. 1914 alebo 1915 / Мария Парменовна Бальзамова и Анна Алексеевна
Сардановская. Фото. 1914-1915 гг.

Anna chodievala s matkou, sestrou a bratom k tomuto duchovnému na prázdniny. Tak sa na prázdniny obmedzovali aj stretnutia Sergeja a Anny. Anna hrala na gitare, spievala romance a ľudové piesne, recitovala, hrala v ochotníckych divadlách… Takže mali spoločné záujmy.

Svoje vzájomné sympatie na verejnosti neskrývali. Sľúbili si v budúcnosti manželstvo, a kto by tento sľub porušil prvý, ten druhý mal právo vyšľahať ho po zadku. Po odchode Sergeja do Moskvy si dopisovali. Ich vzájomné vzťahy sa ani nie žeby ochladzovali, ale skôr vyhrocovali. Navyše ho Anna v 1912. roku zoznámila so svojou priateľkou Máriou Balzamovou, ktorá bola v Konstantinove tiež na prázdninách. A potom začala žiarliť. Videli sa s Annou ešte v 1916. roku, keď bol Sergej ako vojnový sanitár v Konstantinove na „opušťáku“. Ich listy boli čoraz chladnejšie a v 1920. roku sa Anna vydala za miestneho učiteľa V. Olonovského.

Zomrela pri pôrode 7. apríla 1921. Chlapcov – dvojičky sa podarilo zachrániť, jeden však čoskoro zomrel a druhý padol v druhej svetovej vojne.

Vyznanie Jesenina Anne Sardanovskej, písomný text (v ruštine)

.
Mária Parmenovna Balzamova (1896 – 1950), učiteľka, s ktorou Sergeja zoznámila Anna Sardanovskaja cez prázdniny roku 1912. Začali sa priateliť, čo v Anne vyvolalo žiarlivosť. Spoloční známi ich začali ohovárať alebo si ich doberať. Sergej (ako jej neskôr napísal v liste) sa chcel v zúfalstve otráviť koncentrátom kyseliny octovej. Ich styky sa obmedzili nie na dlhú dobu. Po prázdninách si písali, a čo je zaujímavé, nie o láske, ale o zmysle života a podobných filozofických otázkach. Tento vzťah trval asi jeden rok, potom sa na Sergejovej scéne objavuje Anna Izrjadnova…

Mária Balzamova zomrela roku 1950 pri nejakej nehode, snáď dopravnej.
.
Avgusta Leonidovna Miklaševskaja (1896 – 1977), po otcovi Spirin. Herečka moskovského komorného divadla. S Jeseninom sa stretli v auguste 1925 a čoskoro sa stala šťastnou súperkou Isadory Duncan. Nehľadiac na svoju veľkú lásku k Sergejovi, dokázala (hádam ako jediná) podriadiť svoje srdce a city rozumu. Jesenin jej venoval sedem básní v cykle Láska chuligána.

Avgusta Leonidovna Miklaševskaja /Августа Леони́довна Леони́довна Миклашевская

Avgusta Leonidovna Miklaševskaja / Августа Леони́довна Миклашевская

Narodila sa v mnohodetnej rodine železničiarskeho majstra v Rostove na Done. Hrať začínala v ochotníckych divadlách. Čoskoro si ju všimli, ale ona odmietala dať sa na profesionálnu dráhu herečky. Roku 1910 sa vydáva za I. Miklaševského,ktrorý tiež hrával v ochotníckych divadlách a spolu odchádzajú do Moskvy. Tu roku 1915 začína študovať na divadelnej škole. Najprv ako tanečnica, potom ako herečka a odtiaľ sa dostáva k filmovým úlohám (spočiatku v nemých filmoch). V roku 1916 sa s Miklaševským rozvádzajú. Zblíži sa so sólistom baletu Loščinom a porodí mu syna. K uzavretiu manželstva medzi nimi nedôjde.

vo filme z r. 1916 / Августа Миклашевская в фильме „Раба любви“

Syna vychovávala sama, pomáhala jej sestra Tamara, s ktorou bývali v jednom byte. Roku 1923 kvôli synovi nemohla odísť na hosťovanie divadla do Francúzska, a tak vystupuje v kabaretoch, kaviarňach a podobne. Tu sa koncom leta zoznamuje s Jeseninom. Stretávajú sa, rozprávajú, a keď boli dvaja osamote, Sergej nikdy nepil. Chodievali spolu na dlhé prechádzky po Moskve a do prírody. Jesenin jej venoval veľa básní a celý cyklus Láska chuligána. K intímnemu vzťahu medzi nimi nedošlo.

Avgusta Miklaševskaja a Jekaterina Jesenina / Августа Миклашевская и Екатерина Есенина

Z relatívne novších úloh Miklaševskej spomeniem niektoré divadelné: Anna Karenina (L.N.Tolstoj), Marina Mnišek v Borisovi Godunovovi (A.S.Puškin), Kručinskaja v hre Bez viny vinovatí (A. Ostrovskij), Arkadina v Čajke (Čechov), Ľubov Jarova (Treňov) a i. Bol jej udelený titul Zaslúžilá umelkyňa ZSSR.

Zomiera roku 1977. Jej popol je uložený v kolumbáriu na Vagaňkovskom cintoríne v Moskve.

Filmoví Miklaševskaja a Jesenin

Исповедь хулигана / Chuligánova spoveď, recituje Sergej Jesenin

.

Шаганэ Нерсесовна Тальян

Šaganducht Nersesovna Taľjan, po prvom manželovi Terterjan, 1900 – 1976. Povestná Šagane… Sergej Jesenin vždy sníval o tom, že raz navštívi Perziu, najmä Širaz, mesto, kde sa rodili najlepší perzskí básnici, tvorbu ktorých Sergej dobre poznal. Zostalo pri túžbach…

V cykle Perzské motívy sa v 6 básňach z celkového počtu 15 vyskytuje meno dievčiny Šagane / Šaga. Prototypom pre vysnívanú Šagane, vzor orientálnej ženy, sa stála práve Šaganducht…

V zime 1924 / 1925 žil Jesenin v Batumi, Gruzínsko (hlavné mesto Adžarskej autonómnej republiky, turistom známe svojim delfináriom). Tam sa zoznámil s mladou učiteľkou ruského jazyka… Zoznámil ich batumský novinár L.O.Povickij, u ktorého sa Sergej ubytoval. Šagane prišla do Batumi po skončení dievčenského gymnázia a pedagogických kurzov, a učila tu v základnej arménskej škole. Roku 1921 sa vydala za ekonóma S.R.Terterjana. Porodila syna a o tri roky ovdovela. V Batumi už učila jej sestra Katra (Katarína).

Šagane Nersesovna Taľjan (Terterjan)

Syna nechala na výchovu staršej sestre. Po vzájomnom zoznámení pozval Sergej Šagane aj Katru na večierok, kde recitoval zo svojej tvorby. Ich stretnutia trvali od decembra 1924 do februára 1925. Chodievali spolu na literárne večierky, prechádzali sa po parkoch, nadchýňali sa morom. Ich vzťahy zostali priateľské. Na zadnej strane svojej fotografie jej Jesenin napísal báseň Povedala si, že Saadi… Keď sa pred odchodom prišiel rozlúčiť, nechcel, aby ho odprevádzali. Jeho odchodom sa ich styky prerušili… Zostala však jedna z najkrajších Jeseninových básní – Šagane.

Roku 1925 odchádza Šagane do Soči, kde sa vydáva za hudobného skladateľa V.G.Taľjana. Od roku 1934 sa natrvalo sťahuje do Jerevanu (Arménsko). V 60. rokoch napísala svoje spomienky na Sergeja Jesenina, ktorého si veľmi vážila.
.