Drahoslav Mika

 
Ráno vyšliape chodník dňu 
a mieri k večeru
Ticho
po špičkách
Večer na vlnách oblakov
vplával do noci
Noc rozhodila svoje siete 
na obete príjemného hriechu
a lampy na nich potrhali oká
Dve noci si nikdy nepodajú ruky
Napi sa rannej rosy
a vzkries sa k Životu

Spomienka –
Obláčik 
rozfúkaný vetrom 
Medová náplasť na boľavé miesto 
Vlnenie hladiny mora
Pomalý príliv
Most
medzi Stratami a Nálezmi
Strieborná lýra večera
Letný Jadran
hladený nežnou dlaňou vánku

Ššššššumenie
Ššššššumenie
Ššššššumenie
bielej morskej peny
v nej utajenej Afrodity
Bosé nohy v piesku
a Láska
k Bohu
k Vesmíru
k Tebe
k Životu

Duša sa rozplýva 
v príjemných pocitoch nehy

Privieram oči a rozkladám sa 
na drobné chumáčiky,
ktoré splývajú
s Večným Bytím
Rozplývajú sa
ako chuť vína Vranac
na jazyku
až do Nekonečna…
 

(Bar – Šušanj, Monte Negro)
 
D r a g o     13092002