Drahoslav Mika

 
(Uvítacia báseň  ku krstu 
Jošiho prozaickej zbierky
Rozuzľovávanie a iné roz – d – umy…)
 

Dneska Josip nespí už od tretej vari,
lebo práve nastal ten deň v kalendári,

keď sa chce popýšiť knižkou aj uzlami.
A tak na záhradku nosí rôzne krámy –

varešky, lyžice, taniere i vodu –
chce si uctiť deti Škrabákovie rodu.

Pri briezke postojí, slunečník pozdraví,
na kameňoch vlajú slovanské zástavy.

A keďže v záhradke má byť vskutku živo,
do studne pod príklop naukladá pivo.

Lebo studené nám viac chutí jak teplé –
do gulášu Mary načistí erteple .

Zápalky z rúk nedá, sám ohník zapáli –
závidieť mu môžu Rómi i Cigáni.

Donka ukľudňuje: -Šuti, majku tvoju! 
A čoskoro hostia zasadajú k stolu. 

Ináč, medzi nami, kvôli tomu sviatku
Josip nevymenil starú tatramatku –

zato však nakúpil eurookenice 
a teraz spoza nich hľadí do ulice –

Sleduje Orión a tiež mladé baby…
Aj dvere vymenil, neušli sme aby:

také bezpečnostné za sedemnásť tisíc –
—za takúto sumu viackrát mohol vypiť.

No a dnes od rána nervózny je trochu,
občas si upije penivého moku.

Okoloidúcich vždy slušne pozdraví 
a vôbec netúži dať si šálku kávy. 

V kraji pod tatrami belasé (slnečné, oblačné – podľa situácie) je nebo 
Privítať sa patrí hostí soľou, chlebom …

Kalíštek pálenej tiež si nájde miesto…
Josip sa zvítava už so svojou sestrou –

Gabrielou, čo býva na západe v Chebe –
jak tvrdí reklama – všetko je na WB.

Vraj sa tam nenudí, zoberie ihlice,
štrikuje ponožky, šály, rukavice …

Johanka (nie z Jarku) z Vajnor došla iba –
tamojšiemu vínku tiež vraj nič nechýba.

Majolika sa tam na poli nerodí –
pre turistov sú jej však plné obchody. 

Maroko s manželkou Zdenkou spod Urpína 
svojim príchodom tiež prispejú do mlyna.

Z múky sú koláče, briošky i chleby –
Za živa v Bystrici a po smrti v nebi! 

S Ľudkou ide Džordže, ich domov je Častá
(Tá častá, kde občas naša vláda chľastá)

Od Džordžeho je to stále veľmi milé,
keď popripravuje dobroty na grile. 

Josipove srdce od radosti skáče, 
keď mlsne ochutná Ľudkine pagáče. 

V Karpatoch KGB už na KB kleslo –
ak si dáš rýchlovku, netreba ti kreslo. 

Bogi zas zanechal končiny Liptova  –
k Josipovi sa vždy po balkánsky chová,

lebo je to Všesláv jak cukrová repa –
a za priateľa má chorvátskeho Pepa.

Dali je tu duchom – vieme všetci isto,
že naháňa libry brit-kapitalistom. 

Marienka – aj tá je už od rána vonku
/a mala by písať svoju diplomovku)

Srdcu nerozkážeš – Josipa má rada –
možno ešte radšej, jak mala za mlada 

Potvrdiť  to môžu posteľ ni záhrada  –
Ich Láska je sladšia ako čokoláda. 

Tamara sa tiež tu od desiatej motá –
škriabe, čistí, reže… Muža má – dobrého.

Psíček líščej farby nedal by sa za nič –
Josip sa ním hrdí, že je ešte panic.

Keby to vedeli zo zvierat slobody,
dali by mu fenku, nech Dončatá plodí.   (Rusi psov vozili na kozmickej lodi)

Spomenúť dakoho zabudol som keby,
nuž nech mi prepáči. Cíťte sa jak v nebi 

Za živa, pravdaže. Nech to večne trvá,
lebo všetci vieme, že život je … krásny   (Čo sa potvrdzuje nielen v tejto básni) 

Nuž, Josip, rozuzľuj tie svoje uzlíky,
ale predtým hádam naplň poháriky,

bo bunky chuťové nie sú pre parádu –
Aj keď ti fúz sivie, dušu máš vždy mladú 

Nech ti ešte dlho píšu tvoje perá,
bo poet bez tinty nestojí zaveľa. 

Nech ťa Múza bozká každú noc na čelo.
Pegasovi sadni medzi krídla smelo 

Vznášaj sa v myšlienkach k svojmu Oriónu
A ja teraz stíchnem –  teba púšťam k slovu… 

  
D r a g o     12082008