Drahoslav Mika

Muchy majú veľa spoločného s holubmi. Ba povedal by som, a otec Darwin mi to potvrdí, že muchy a holuby majú spoločného predka a možno že aj zadka. Každý tvor, ktorý sa dostáva do našej dimenzie pozemského života či živorenia tu plní určitú, dopredu mu pridelenú úlohu. To vie už každý malý Dalajláma. Úlohou múch a holubov je – kakať. Rozdiel je iba v jednom – zatiaľ čo holuby okakávajú na námestiach hlavy, plecia a náplecníky dejinných velikánov pretavených či pretesaných do sôch a súsoší, muchy okakávajú ich zaramované portréty. Historickým dôkazom je nepochybne povestné okakanie cisára pána (alebo súdruha..?) vo výčape hostinského Palivca, ktorý sa tak zapálil za vec, až to musel hasiť flekovskou trinástkou. Aj nepriateľa majú teda muchy a holuby spoločného – človeka. Človeku sa už a priori (na priori, v lídli či kuflande) protiví kakanie ako také, teda kakanie an sich, ako by povedal môj kamarát Karol. (Nespomínam si, či som aj ja jeho kamarátom.). Človek likviduje muchy aj holuby fyzicky, chemicky, biologicky, matematicky alebo len tak. Psychicky to neskúša, lebo sa nazdáva, že sa to týka psov. Človek je zlý… Veď taká mucha ani muche neublíži… A ani neudiali… Dobrí ľudia v podobe stareniek holuby na námestiach prikrmujú omrvinkami krízového chlebíka a toho, čoho im je ľúto po sviatkoch vyhodiť do kontajnera nádeje. Sú aj ľudia, ktorí prikrmujú muchy. Je ich viac, ako si myslíme. Ktorý chlípnik ešte nedal muche odchlípnuť zo svojej polievky, či pohostiť sa v lesnom prostredí na …(zase tá skleróza… našťastie…)

Predstavte si, že dokonca aj ateistický existencialista Jano Paľo (János Pál) Sartre holdoval muchám a venoval im celé jedno svoje dielo. Pri premiére predstavenia Muchy muchy skúpili všetky vstupenky a v hľadisku obsadili všetky kreslá okrem ministerských. Mucha sa na ministerské kreslo môže vy…V sále bolo hrobové ticho, že bolo počuť preletieť či kýchnuť každú neposednú a nespratnú muchu.

Už starý dobrý Mareček zistil,  že šťastie k nám prichádza v podobe zlatej mušky. Zabudol však na to, že nie je všetko zlato, čo sa ligoce (Napríklad psie gule.) (Nemýľme si však nášho Marečka s iným Marečkom, ktorý začiatkom deväťdesiatych urobil svetový a zároveň guinessovský rekord  v držaní protestnej hladovky. Hladovku držal 181 dní a 182 nocí (už ani sám nevedel, proti čomu protestuje), a bol by ju držal hádam dodnes, keby sa nebolo zistilo, že dotyčný hladujúci Mareček je jednovaječným dvojčaťom iného Marečka, s ktorým sa v držaní hladovky striedali – zatiaľ čo jeden sa vžíval do roly trpiteľa a neholil si tvár, druhý sa v zákulisí obžieral za dvoch a zároveň za dvoch teda nutne vykonával aj potrebu, a teda aj muchy dostali šancu prísť si na cudzie.)

Sú na svete národy, ktoré sa muchami živia. Napríklad takí Španieli a Kokršpanieli. Sú najväčšími vývozcami španielskych mušiek na svete. Preto sa hovorí o meste, ktoré žije z vývozu múch, že je to španielska dedina. Keď zbadá muchu taký Eskimák, zistí, že má už štyridsať rokov. Nie mucha. Eskimák. Iné národy si na kmeňové sviatky pečú muchovníky. Najprv odtrhnú muchám krídelka ako Janko Benko v Chlapčekovom lete (Mária Rázusová – Martáková). To preto, aby im neuleteli. Potom muchy dokážu pripraviť na veľa spôsobov. Keď si na žiadny spôsob nespomenú, skonzumujú muchy v prirodzenom stave pokvapkané citrónom. Zapíjajú to – čím iným ako muchokolou.

Muchu Tse – Tse (vyslov Cé – Cé) v niektorých pokrokových demokraciách prvého sveta lekári predpisujú na recept. Nehľadiac na to, že poisťovne pomaly krachujú. Ako už samotné meno tejto muchy napovedá, mucha Tse – Tse je nevyčerpateľným zdrojom vitamínu Cé. … Proti gustu – a vlk za humnami. V podstate by stačilo to Tse (Cé) vysloviť iba raz, ale keďže obyvateľstvo mušej planéty je už od nosenia volkmenov na ušiach takmer hluché a civilizované tvory si navzájom prestali načúvať, pre istotu treba to Tse (Cé) vysloviť dvakrát po sebe s minimálnou pauzou. Ako vzor nám môže poslúžiť napríklad taký Baden – Baden alebo Butrus – Butrus. Navyše zdvojeným céčkom (voľakedajším objektom detských zbierok) sa zdôrazňuje, že vitamínu a teda aj múch je na svete pre každého dosť. Prosperovať po kríze začínajú aj prvé mušacie farmy. Svinskú, vtáčiu či rybaciu chrípku sme tu už mali. mušaciu zatiaľ nie, čo slúži všetkým muchám ku cti.

Nedávno populárna CNN ukazovala na obrazovke aj muchu s tykadlami. Mucha s tykadlami sa prejavuje svojou drzosťou. Jej drzosť sa prejavuje v tom, že hneď „na šupu“ začína každému tykať. Nepozerajúc na vek, tituly ani na pohlavie. Napríklad Dežo F. má pohlavie ako repa. Nie také hrubé – také brudné! … A Araňa R. … Joj, nechal som sa uniesť ako prezidentov syn… Bavíme sa predsa o muchách. Mám kamarátku, ktorú voláme Viki. Tak aspoň tej by mohla „vikať“. A mne pre zmenu mikať… Jednoducho – je to čierna ovca mušej rodiny. Žiaľ, mucha s tykadlami sa nenachádza ani v encyklopédii Hotentotov a Hotentotiek. (Nemýliť si, prosím, s Hontom!)

Hotentot je bastard (rozumej kríženec) Angličana a Slovenky, čo je dnes veľmi častý spoločensko – sociálny jav. (Je to síce jedno a to isté, ale nech vidia, že na to máme!). To kvôli nemu ktosi vymyslel sociálne siete. Hot znamená – horúci a Tót zase Slovák. (Z toho však ešte nevyplýva, že všetci Hotentoti sú teplí.). Spojovací prvok „en“ medzi „hot“ a „tot“  sa sem zatúlal z nemčiny. Pre úplnosť – sociálna sieť je taška – sieťka (saťor) pre sociálne neprispôsobivých jednotlivcov a dvojtlivcov najmä z finančných dôvodov. Takéto indivíduá si môžu dovoliť kúpiť akurát prd, aj ten len na doplnkovú pôžičku. Aby prd nesmrdel, opatrne si ho uložia do sieťky, odkiaľ on hravo unikne. A je po smrade. A to sme ešte neboli v povestnom štáte…dánskom…

Nespomínam si na iný druh hmyzu, ba dokonca ani slonov, ktorý by mal svoju vlastnú hubu. Tú ktosi pomenoval Amanita (Čo pravdepodobne vzniklo skrátením – kontrakciou a nasledovným spojením slov Americká Anita.) Znamená to – muchotrávka. A zase sme vedľa, pretože od muchotrávky sa skôr ako mucha otrávi tvor zvaný človek. Mucha si dáva pozor, zatiaľ čo človek má radšej pohov a pohovku. Amelanchier alias muchovník je drevina z čeľade ružovitých. Je taká populárna, že sa dostala aj do encyklopédie.

Takže či si to niekto želá alebo nie, všetci máme svoje muchy. Vedel to dávno aj náš Ivanko Krajíček, keď na pódiách slovenského popu (pravoslávneho kléru) žala kombajnom SK4 úspechy pesnička s priliehavým názvom Muchy v hlave, v ktorej sa tvrdilo okrem iného aj toto: -Všetci máme svoje muchy, mal ich Goethe, má ich Suchý, o tých muchách šajnu nemá ani kniha pána Brehma…)Mucha sa dokáže presadiť aj v športe. Počas celého zápasu vám dokáže poletovať vo futbalovej bránke. Aj sieť tam kvôli nej zavesili, ale muchu uloviť nie a nie. Mucha nie je ryba. Mucha húževnato bráni priestor aj pred hokejovou svätyňou. V Poľsku Mucha súťaží na plochej dráhe. Mnohí boxeri (nemám teraz na mysli psov) v ringu rozhadzujú rukami vo vzduchu, akoby naháňali muchy.Muchy tam nie sú, ale boxeri si ich dokážu virtuálne predstaviť.  Aj virtuálne udrieť. Takí boxeri súťažia zásadne v mušej váhe.

Iné muchy sa rekvalifikovali na ovady. Západoslováci takejto rekvalifikovanej muche vravievali „hovado“. Keďže je kríza a musí sa šetriť, vypustili prvé a posledné písmeno, a tak im z hovada zostal iba „ovad“.  U ovada je badateľný atavizmus – stále si sadá iba na hovada.  Keď na každom ovadovi ušetríme dve písmená… Budeme na tom lepšie ako Grécko s Portugalskom dohromady. Zato Portugalci sa môžu pri troche šťastia priživiť na víne značky Muscat, keby im Portské nešlo na odbyt. Prípadne môžu predávať muškátové orechy. Ak budú oriešky tri, môžu začať s nácvikom baletu Popoluška – markíza Španielov.

(Pokračovanie nasleduje)