Drahoslav Mika

Objednali sme si teda pivo. Aby sme boli čo najvtipnejší, pýtali sme si načapovať do krígla s rúčkou na ľavej strane. Jedna, životom oťukaná a na podobné výmysly hosti zvyknutá čašníčka nám ponúkla pivo – s penou naspodku. Odvtedy sme ju považovali za rovnocenného partnera. Za čo považovala ona nás, neviem. Experiment (írečito po slovensky – pokus) sme vykonali postupne vo vyše dvoch desiatkach slovenských podnikov poskytujúcich unavenému národu občerstvenie, ktoré človeka obyčajne ešte viac unaví. Pivo bolo na stole, a tak po chvíľke, keď sa nikto nepozeral, som do neho tú moju umelú muchu pustil. Privolal som čašníka (čašníčku, barmanku a podobne), ukázal som na muchu v pive a pekne (takmer som sa ja ospravedlnil) som poprosil:
-Keby ste boli taká dobrá (taký dobrý), doneste nejakú lyžicu, aby som mohol tú muchu vybrať, nechcem liezť do piva prstami, viete, len teraz som bol na záchode, takže by to bolo nehygienické…

V štyroch prípadoch sa stalo, že personál sa ospravedlnil a pohár s pivom bez váhania zobral, že ho vymení bez nároku na honorár. Neboli to mestské nóbl podniky. Naopak – dedinské. A ešte istá, vtedy mladučká, čašníčka Simonka sa usmiala a povedala: -Ja to poznám, môj ocko je rybár…

V ostatných prípadoch, teda asi dvadsiatich, nám požadovanú lyžicu priniesli (raz sa dokonca opýtali, či bude stačiť čajová), niekedy ňou aj vlastnoručne vyhodili našu muchu na zem alebo do kvetináča. (Vtedy som mal problém muchu nájsť a zobrať si ju. Niekdy som musel vliezť aj pod krčmový stôl a prítomní nechápali, načo mi je mŕtva mucha…)

Keď som lyžicu dostal do ruky ja, vylovil som muchu a, na prekvapenie personálu a niekedy aj iných divákov, som si mušku vložil do úst, zo dve – tri sekundy som ju jazykom v ústach obracal (akože prežúvam), nakoniec som zasimuloval aj prehltnutie muchy. Žalúdky prizerajúcich sa ustrnuli v hrdle. Nechápavo krútili hlavami, niektorí aj prstami okolo čela. Držiac muchu pod jazykom (mal som to natrénované ako Cicero), som prítomným urobil krátku prednášku o tom, aká je mušacina chutná a najmä výživná. Odvolával som sa na najnovšie výskumy amerických vedcov v Somálsku (americkým verí každý) a nezabudol som zdôrazniť blahodarný vplyv mušaciny proti vypadávaniu vlasov, na chudnutie, a najmä na zvýšenie sexuálnej potencie, pretože naše muchy sa úspešne krížia so španielskymi. Neviem, koľkých sa mi podarilo presvedčiť, alebo či niekto pokračoval v mojich šľapajách. Prinajmenšom jedného nasledovníka som mal. Prezradil mi to môj známy čašník Braňo. Vraj keď sme odišli, prišiel za ním istý XY a poprosil ho, či by mu tie pivné muchy nemohol odkladať… Tento trik mal úspech aj u personálu v čiernohorskom Bečiči a chorvátskej Makarskej…

Nielen s pivom, aj s tortou nám tento trik vyšiel. Zašli sme si do cukrárne, ktorej majiteľom bol cudzinec, macedónsky Albánec. Niečo sladké sme si objednali, kolegyňa, ktorá bola do veci zasvätená, si dala tortu so šľahačkou navrchu. Nenápadne som do šľahačky pod čerešničku vtlačil muchu. Potom sme ju „náhodou“ objavili…   Zavolal som samotného šéfa. Prišiel, vysvetlili sme mu so všetkou slušnosťou, o čo ide… Náš Pitko s temperamentom vlastným južným etnikám, nakoľko mal juhobalkánsku farbu pleti, natoľko v tvári zbledol, stratil dar reči,  z očí mu sŕšali iskry, iba sa pozeral po svojom personále, hľadajúc vinníka, ktorého by za toto „fó – pá“ …slušnejšie povedané – zjazdil. Sekundu nato však Pitko zbledol ešte viac a pôsobil dojmom hororovej mŕtvoly. …Kolegyňa, milá korpulentná dáma, nabrala na lyžičku trochu šľahačky aj s muchou a zasimulovala jej prehĺtnutie. Pitkovi sa tlačili oči z jamôk von… Naša priateľka s úsmevom Džokondy sa ho s milým hláskom opýtala:
-Čo, v Macedónsku sa muchy nejedia?
-Ne…, -pošepky ledva vyšlo z veľkého šéfa. 
(Všetko sa to dialo bez toho, aby sa niekto čo len náznakom zasmial, to by sme asi vybuchli smiechom všetci.) Zachovávajúc dobré balkánske zvyky nás šéf pohostil pohárikom na jeho účet.. Tým sme boli „odškodnení“.

Veru, nielen pivom je Slovák živý… Boli sme na návšteve u jedných priateľovcov. Milí ľudia, so zmyslom pre humor, ktorý často aj sami iniciovali. Ako to už na priateľských návštevách v našom podnebnom pásme býva, okrem iných dobrôt a zlôt sa na stole objavila aj mištička s arašidmi, teda búrskymi orieškami. Búrske oriešky vlastne ani orieškami nie sú, pretože nerastú na strome, ale v zemi a navyše škodia obličkám (ľadvinám, pokrutkám). Ara – šidy sú v podstate krmivom pre papagáje značky Ara, ktoré majú svoj domov v krížovkách, ale najmä na Ararate, podľa čoho aj dostali svoje pomenovanie. Na Ararate žijú od čias, keď si tam Noe ukotvil svoj koráb (archu) a odvtedy v predvolebnej kampani nikto nič originálnejšieho nevymyslel. Že je to naozaj tak, svedčí aj to, že po skonzumovaní istého množstva ara – šídov človeku behá klapačka ako papagájovi zobák.  Alebo žeby to bolo od zapíjania..? To zatiaľ nemám doskúmané. Ministerstvo mi odmietlo moje výskumy dotovať.

Kde som to prestal..? Aha! Takže u našich priateľovcov sa na stole objavila mištička s arašidmi. Presnejšie – umiestnila ju tam manželka nášho priateľa. Čo iného som mohol urobiť ja (príležitosť robí kadekoho), ako ako na arašidy nebadane položiť mušku. Nálada bola akurát, papagájovalo sa o jednom – druhom, niečo sa vypilo, niečo zajedlo… Mištička s arašidmi stála najbližšie k pani domácej, a tá si z nich chvíľami zobrala zopár medzi prsty a vložila do úst na svoj mlsný jazyk. Tu ich pomocou slín a zubov ďalej spracovávala na kašovitú hmotu…  Neustále som sledoval, kedy zoberie s orieškami aj muchu. Stačil však maličký okamih nepozornosti, lebo takto už podľa zákona schválnosti chodí… Práve v kritickom okamihu som sa pozeral inam (Žeby do výstrihu?) Keď sa môj pohľad vrátil do mištičky – muchy tam nebolo. Zobral som mištičku do ruky a pre istotu som oriešky prehrabal . Priateľovci nechápali, čo sa deje…
-Kde je mucha? -pýtam sa.
-Aká mucha? -pýta sa manžel našej priateľky.
-Taká… Umelá…

Tým životné osudy mojej „muški – primanki“ , teda akože návnady, skončili. Priateľka nezomrela a teší sa dobrému zdraviu. Možno práve vďaka prehĺtnutej muche. Keď sa s priateľom náhodou stretneme na pive, muchu si pripomenieme. najmä ak sú na stole arašidy.

Ruské slovo „primanka“ znamená, že mucha absolvovala prvý ročník reálneho gymnázia, teda primu. A nie návnada, ako by si mohli niektorí menej vzdelaní myslieť. Naporúdzi mám aj iný variant významu. Rusi vyrábajú a fajčia cigarety značky Prima. Takže primankou môže byť aj mucha, ktorá fajčí Primy.

Satanáša niekde volajú „Pán múch“. To som vyčítal v nejakom nábožensko – mytologickom pojednaní. Lenže keby Boh nemal muchy rád, nedovolil by im rozmnožovať sa ani neviem akým radom, a obšťastňovať ľudí svojim muším folklórom. A stvoril ich okolo 3000 druhov (Tak boli založené prvé družstvá), a len u nás tých druhov a družiek žije a živorí vyše dvesto. To sa im robia svadby, keď družičky a družbovia sú stále naporúdzi, o ženíchoch ani nehovorím…

Na Zemi je pre každého človeka dosť múch. Povedal by som, na každého človeka na Zemi pripadá viac múch ako peňazí.  Rozdiel medzi inteligenciou muchy a človeka je jedine v tom, že človek rozmýšľa (sic!) a mucha „rozmúšľa“. Tak to zariadila Matka Príroda.

Táto rozprava je zároveň jasným dôkazom, že nie každé slovo má svoj pôvod v gréčtine, ako to tvrdili v Malej gréckej svadbe. Keď už Gréci nestačia, vypožičiavajú si slová od Slovákov (Na prvý pohľad či (od-)posluch  je jasné, že aj slovo „slovo“ vzniklo zo slova Slovák. Slovák je ten, čo používa slová. Sloven-čina je odvetvím čínštiny, takže je nás dosť.) Spolu s muchami prevzali Gréci od Slovákov aj slovo „kríza“. Je to skomolenina (ako ináč, než zavináč) slovenského slova „kríž“. Keď má človek s niečím kríž, tak je v kríze (po východniarsky: „u križe“ a prežíva ju na plné obrátky. Niektorí sa z krízy tešia ako malé turecké deti zo snehu.  Každý národ a národík si nesie ten svoj kríž na svoju Golgotu. A my, frajeri, dokonca dvojitý!

Muchy to majú prešpekulované. Na nesenie kríža si najali pavúka, ktorý od podpisu dohody s muchami nesie hanlivú prezývku – Križiak! Každému by malo byť jasné aj to, že pavúky svoje postavenie zneužili na vedenie križiackych výprav. Došli až do Križanoviec či do Kerestúra.

Takže – za všetkým hľadaj Slováka. Alebo – Muchu!

(Čo ste o muchách nenašli v tomto príspevku, určite nájdete vo veršovanom seriáli Otužilá mucha.)

D r a g o      I/2012