Drahoslav Mika

(Toto pojednanie sa neodporúča čítať tomu, kto ešte nemá urobenú skúšku z medveďológie.)

Idze Mižo zos pušku po draže. Štretňe ho Ďuri.
-Ta dze idzeš, Mižu?
– Ta do ľesa na medzvedze.
Pridze Mižo do ľesa. Odrazu ho chtoškaj
zozadku pokľapka po pľecu a pita še:
-Na medzvedze, Mižu, na medzvedze?
Mižo še ohľadňe a za ňim stoji veľki medzvec.
Mižo ňestraci duchapritomnosc a dostaňe zo sebe:
-E-e-e-e-e… Prisambohu na kozare..! 
.

Tak nám zabili Ferdinanda… Vlastne… Nie o tom som chcel…
Tak sa nám premnožili medvede… Keby bol medveď Ferdinandom, riešenie by sa našlo raz dva, v krajnom prípade raz tri. Gavrilovia sú principiálni a s Ferdinandmi sa nebavia. O jedného Ferdinanda viac alebo menej… Komu dnes na tom záleží? Keby Ferdinand bolo aspoň medvedie meno… Ferdo je mravec a do hodnosti medveďa to ešte nedotiahol. Nevie, ako na to, nevie, komu sa podlízať, koho podmazať. Typický mravec Jakubove – len pracuje a pracuje a ešte aj iných na to navádza. Keby sa premnožili mravce, máme tu nezamestnanosť jedna radosť. Zatiaľ máme iba pol radosti. Alebo hádam ani toľko nie. Nezaslúžili sme si. Lebo sa nevieme radovať z maličkostí ako mravce. My sa potrebujeme tešiť – z medveďa! Nevídali… Žiadny Ferdinand. Samý Macko, Mišo, Máša… Rusi ho napríklad volajú Čaptavec – Kosolapyj. Gejza – to by bolo meno pre medveďa! Alebo Bonifác. Vy mu dáte bony a on vám facku. Veď je demokracia.

Medveď toho veľa nepožerie. Taký Cibulka si ich dovolil chovať šesť. A to bol Čech! Aj kolobežky im pokúpil. Ako prezidentovi. Na ich mená si už nespomínam. Keby choval šesť kôz, mohol to dotiahnuť na farmára. Alebo šesť sliepok… Každé ráno si mohol dávať tri vajcia do skla. A tri na kontingent. Vtedy ešte cholesterol neexistoval. Cholesterol sa k nám dostal s banánmi. Ako bonus. Alebo sesibonus, ktorý sa dostal až do pesničky. Sesibon… Najznámejším sesibonistom je lasica. Vlastne Lasica. Pesničiek máme dosť. U nás aj medvede majú svoju hymnu:
-Medzvecku, daj lapku, pojdzeme po babku…
Niekto mal na medvede zub a pôvodný text doplnil o slová:
-Medvedica sa opila, všetky mladé podusila…
Medvede si potravu nedusia ani nesmažia. Ani mäso nedusia, ani zeleninu. A to ani vtedy, ak je v lese dusno. Uprednostnia surové… Tak prečo by sa dusili navzájom? Veď je to ešte menej humánne, ako hodiť granát do vody. Ten pohluší ryby a medveď si lososy už iba pozbiera po čerstvo pooranom poli. V Japonsku konzumujú medvede ryby pekne do chrumkava ožiarené… Recept získali z Černobyľu.

Jeden bača mi rozprával príbeh.
-Bol júl, nádherné leto, vtáčiky spievali, aj keď falošne, ovečky sa pásli na pažiti, chlapci pásli husi, slniečko svietilo, nuž som sa pustil do oberania malín. Krásne červivé… pfuj!… červené, sladučké, šťavnatúčke… Oberám, oberám, voľačo do vedierka, voľačo do úst… Len tu odrazu zbadám, že z jednej strany oberám ja, z druhej medveď . Obrovský. Takmer ako Jánošík! Nechal som maliny malinami, zobral som nohy na plecia a trielil, čo mi dych stačil. Mám totiž astmu. Medveď za mnou. Ja do lesa, i medveď do lesa, ja na lúku, i medveď na lúku. Už mi bol celkom v pätách, potvora jedna chlpatá, lenže ja som nestratil duchaprítomnosť a hybaj cez zamrznutú rieku po ľade na druhý breh! Medveď sa kĺzal, kĺzal… Cez rieku sa neprekĺzal, rozčapil sa na ľade na tých svojich labách. Len tak som sa ho zbavil…
-Bača, -rečiem, -voľačo tu nesedí, veď ste vraveli, že ste maliny oberali, a odrazu – ľad…
-Jáááj, jedno som ti, chlapče, zabudol povedať – ten medveď ma naháňal od júla do decembra…

Takže tak… Medvede sa premnožili… Vraj… A či už neplatí staroslovanské porekadlo – Medveďov sa neľakajte, na množstvo nehľaďte?! Zaujímavé, že na juhu v Medveďove medvede nežijú. A ak žijú, tak veľmi zle. Kríza… Kto dá dnes medveďovi cestoviny..? Len tak mirnix – dirnix..? Medvede sa majú najlepšie v politike. Aj u nás, aj v Rusku. Tam je medveď putujúci. Vyšľachtený len pre túto potrebu. Náš Medveď sa uskromnil s funkciou ministra. na viac asi nemal. Teraz spí v brlohu a vyčkáva. V politike sa každé väčšie zviera odhalí – aj Líška, aj Zajace, aj Wolf, Farkáš, Kanis… Svet je premedvedený… je priam prešpikovaný medveďmi. Neustriehli sme to, neodhadli sme reguláciu stavu medveďov na križovatkách našich vodných tokov… Niekde tokajú hlucháne, niekde voda… Tokáň je dusené mäso z tokajúceho hlucháňa. Nezabránili sme medvedej sexuálnej revolúcii… Aj medzi medveďmi sú takí, čo iba malé medvedence robia. Medvedice už vrhajú (oštepom, samozrejme) na každom rohu. Pod každou jedličkou. Medvede žiadajú hniezda záchrany, a my im ponúkame hniezda – guľometné! Sotva pristanú medvede na takú dohodu.
Pojedli sme medveďom maliny a čučoriedky, teraz sa čudujeme, že konkurujú niektorým vrstvám našich spoluobčanov. Delia sa s nimi o kontajneríky, značkujú si rajóniky. Ani do mesta sa nezdráhajú prísť.

Medveď nie je zlý. Keby bol zlý, nekamarátil by sa so zajacom a ježkom. Navyše filmový seriál by sa nemohol volať Vlk a zajac, ale Medveď a zajac. Medveď je ombudsman. Chráni zajaca pred líškou a vlkom. Zajac je koťuha. Stále niečo vyparatí, spíska, ani píšťalku nepotrebuje, provokuje vlka, provokuje líšku, a keď to už má schytať, v poslednom zlomku sekundy sa stihne skryť za medveďov chrbát. Ako za tieňovú ekonomiku. Na medveďa si vlk netrúfne. Medveď je hoplita…ťažkoodenec. Len ťažko sa odeje do svojho kožucha. A potom skôr ako preskočí, povie: -.Hop! A pod dojmami z marišky je presvedčený, že „líta“. Ale to iba v Česku. Slovenské medvede nefajčia. Iba niektoré medvedice na schodisku.

V zime medveď spí. Alebo sa aspoň tak tvári. Aby mal od každého pokoj. Leží si v brlohu a pozerá televízor. Digitálny. Chová si tam v klietke medulienky, ktoré ho zásobujú medom. Medveď je labužník. Preto si často líže labu. Namáča do medu a líže. No čo? Dnes líže kdekto…Smotanu… Niektorí aj dvojjazyčne…
Podľa medu bol medveď aj pokrstený. Med – veď! Po nemecky Honig – doch! Po štúrovsky Méz – hisz! Alebo je to po komáromsky..?

(Pokračovanie nasleduje)

D r a g o II/2012