Hébé…
Koľkí len vzývajú Ťa, Hébé,
Prosiaci o kvapku nektáru,
Do žíl ktorá bohom len sa vstrebe –
Bohovia veď preto nestarnú…
Bohovia sú večne plní sily,
Svetskej krásy, živoradosti.
Na ústach hrá Hébé úsmev milý,
Keď ulieva nápoj mladosti.
Hébé…
Koľkí len vzývajú Ťa, Hébé,
Keď sa prvá vráska objaví,
Sivý vlas či slza na pohrebe,
Odvrátenia pocit boľavý…
Aspoň kvapku, čo v krčiažku na dne…
V mene bohov – ľuďom obetuj…
Nech aj človek s Olympanmi mladne…
Osud píše Knihu závetu…
Hébé…
Koľkí len vzývajú Ťa, Hébé…
Každému raz zvony zazvonia.
K nohám kľaknúť, milá Hébé,Tebe
A nemyslieť stále na Chrona…
Čo je mladé, to raz bude staré,
Čo sa zrodí, to raz odumrie.
Len bohovia pijú v večnom bare.
Nalej, Hébé… Aspoň po rume…
Hébé…
Koľkí len vzývajú ťa, Hébé…
(Hébé – bohyňa večnej mladosti
Chronos – boh času)
Ja nevzývam Ťa, Hébé.... Nežiadam... ...
Celá debata | RSS tejto debaty