.
Čože,
Bratku, Mesiac, niet kam skloniť hlavu,
Alebo si iba zvedavý?
Usmievaš sa, vchádzaš bez pozdravu,
z popolnočnohviezdnej zábavy.
.
Prebral si snáď, že si taký bledý
A lezieš do mojej postele?
Pustíme sa teda do besedy.
Vínka ti pár kvapiek nalejem.
.
Ty ma poteš striebornými lúčmi
Spod závoja smutnej Selény,
Súputnik môj nocou nerozlučný,
Somnambulozlatomedený.
.
Spravodlivým snom spí Endymión –
Siahať na Héru sa nesluší
Opitému Erótovým vínom –
Zeus vyťahá za za uši.
.
Seléna sa skláňa nad ním kľakmo,
Bozkom chladným dotkne sa mu pier
V jaskyni pod horou zvanou Latmos…
Spí Endymión… Spí jak netopier…
.
Možno sú to iba také pletky…
Bratku, Mesiac, psy ťa ovyjú.
Ponad strechy lozíš na posiedky,
Zanedbávaš hviezdnu rodinu.
.
Roztrúsili sa ti ovčie zvonce
Po sínave rajskej záhrady.
Zakútaj si svoje nohy bosé,
Aiolos si lýru naladí
.
Na Sonátu mesačného svitu.
Rozpustia sa tóny vo víne.
Dopijeme fľašu nedopitú,
Alebo sa z toho zbláznime…
.
(Seléna – mesačná bohyňa,
Endymión – švárny šuhaj, zamiloval sa do Héry,
Zeus na neho za trest zoslal večný spánok,
Do spiaceho sa zamilovala Seléna,
no ani jej bozky ho neprebudili,
Aiolos, Aeolus – veterný boh)
.
D r a g o 12032012
Súhlasím, páčila sa aj mne. Beethoven... ...
Tajomný MESIAC,inšpirujúci veľkého ...
Celá debata | RSS tejto debaty