Drahoslav Mika

Nenazývajte nikoho šťastným,
kým nezomrel… (Hérodotos)

Noc v starom Argu končí sa,
Ružová Eós zo sna budí,
Šelestia krídla Pegasa,
Héraion čaká prúdy ľudí.

Dnes Veľká Héra sviatok má –
Kráľovná medzi bohyňami.
Argosu čeľaď slobodná
K jej chrámu tiahne na svitaní.

Čo živé – zdravé tiahne ta
K severu po argosskej pláni.
Kto Háraie by zahatal,
Stihne ho osud neslýchaný.

Kydippé – kňažka Hérina
Do voza v rúchu bielom sadne,
Peplos jej telo ovinie…
No… stratili sa býky zradné…

Márne ich hľadá pohonič,
Nečujú býky pleskot biča.
Len si, Kydippé, len si krič –
Zárodky hnevu v Hére vzklíčia…

Ak nestihneš dôjsť do chrámu,
Prosby zástupov nevyslyší,
Teba, jak stvoru neznámu,
Ohrdnú v argolisskej tíši.

Trhá Kydippé vlasy si
A jej synovia tiež sú pri tom.
Obetný koláč priniesli –
Kleobis a brat jeho Bitón.

Vidiac mať svoju zronenú,
Nedlho pred ňou deti stoja.
Snímúc slávnostnú halenu
Vliezajú býkom do postroja.

Sadá mať… Biča netreba…
Mládenci napnú šľachy, svaly…
Kúdoly prachu do neba
Sa spopod kolies posýpali.

Kydippé teda uspela…
Do trávy chlapci padnú bosí,
Ujme sa láska materia –
Uliatbu lejúc Héru prosí,

Aby sa im tým najkrajším,
Čo je na svete odmenila.
Pohľad jej klesá od výšin
Na Bitóna a Kleobia.

Vyslyší Héra šťastnú mať,
Nekladie prosbe žiadne prieky:
Oboch jej synov nechá spať –
Odteraz… až na večné veky…
………………………………………………..
Smrť nečakaná za mlada
A naviac ľahulkinkosladká…
Klóthó niť ďalej nespriada,
Otvára Persefóna vrátka…

Najväčšie šťastie, krásny dar
Na poli Elýsia.
Kto Život dal, ten Život vzal,
Atropos nitku zvíja…

Takto to vidia bohyne,
Taká je bohov vôľa.
Človek niekedy nevinne
Ťahá voz miesto vola.

(Eós – bohyňa rannej zory
Héraion – chrám bohyne Héry
Héraie – sviatok na počesť bohyne Héry
Klóthó – jedna z Moir – sudičiek,
spriada niť života
Persefóna – bohyňa zasvetia
Atropos – jedna z Moir – sudičiek,
prestrihuje niť osudu
Élýsion – starogrécky posmrtný raj)

D r a g o 04032012