Drahoslav Mika

Ladón – boh riečny v Arkádii
A Veľká Matka Zeme Gé
Vo vekmi zabudnutej chvíli
Počali dieťa rozkošné.

Medzi nymfami krásodevu
S úsmevom ako lunný svit.
Nymfy sa kúpu bez odevu
A muž ich nesmie odhaliť.

Dafné meno jej, tak ju zvali
Artemida aj družina.
Čnejú vysoké hory v diali,
Klokocú rieky v dolinách –

Arkádske lesy plné zveri –
Zábavou panien býva lov.
Ustieľajú si na páperí
A splývavajú s prírodou.

O mužoch smrtných ani božích
Sa im ani len nesníva –
Zo žienok žiadnu nemátoží
Láska tajomnošteklivá.

Veľký Osud nám kroky riadi –
Nikoho nič sa nepýta,
A tak si zobral do parády
Aj mládenčeka Leukippa.

Krv v žilách jeho prúdi mladá –
Aj tváričku má v rozkvete.
Niť života mu Klothó spriada –
Nuž ocitá sa na mieste,

Kde uzrúc krásu Dafné tajne
Zažne sa ohník na duši.
Láska mu jeho srde zajme
A to sa zvonom rozbuší.

Muž odieva si ženské háby,
Vlasy po žensky posplieta –
Len nepoznaný zostal aby
A všimne si „jej“ práve tá,

O ktorej sa mu v noci marí,
Roztápa citov inovať,
Už vidí jej sa na oltári,
Už túži chlapec milovať.

Nenápadne sa medzi panny
Na love lane zamotá,
Nenápadne a nepoznaný
Mení svoj obraz života.

Blízko Dafné si miesto hľadá,
Aj pohladí ju po tele.
Nymfy sú chasa večne mladá
A večne sú aj veselé.

Aj Dafné novú družku lapá,
Stretnú sa aj ich pohľady.
Netušia nymfy blízkosť chlapa
(Apollón ďalšie zariadil…)

Zarána, keď sa voda zlatí,
Lúč slnka budí krajinu,
Vyzliekajú si nymfy šaty,
Do vody zovú „nevinnú…

Priateľku“. No „tá“ ostýcha sa,
Líčka „jej“ blednú ako tieň…
Už nechráni ho dievčia krása,
Už s nimi na lov nepôjde…

Hneď siahajú po svojej zbroji –
Kto po noži, kto kopiji –
Leukippa, čo si Lásku zvolil –
Dobodali a zabili.

zdroj

(Gé, Geia, Gea – bohyňa zeme,
Artemis – bohyňa lovu, mesiaca,…
Klothó – jedna z Moir – sudičiek,
Arkádia – oblasť v severnej časti Peloponézu)

D r a g o 28/30032012