Drahoslav Mika

Potešila sa Boiótia,
Keď Leiriopé počala.
Leiriopé bola nymfa milá
A vydala sa za kráľa –

Za Kefissa, za rieky boha.
Priviedla na svet Narkissa –
Sťaby ho maliar namaľoval,
Sťaby ho básnik opísal…

Chlapčeka krásy nevídanej
S tváričkou nežnou po mame.
Radosť mu z očí detská planie,
Rúčky jej kladie do dlane…

Teiresiás mu predpovedá,
More dní že mu Osud dal .
Postihnúť by ho mohla bieda,
Len keby uzrel svoju tvár.

Narkissos rastie ako z vody –
Z vĺn boiotského Kefissa.
Aj po lese, aj k rieke chodí,
Pomaly v muža mení sa.

Pastvou je očiam vodných panien,
Aj lesných nýmf, aj oreád.
Objaví keď sa nečakane,
Každá by chcela si ho vziať.

Narkissos ale odoláva
A krásavíc si nevšíma.
Nebolieva ho z lásky hlava.
Preňho je lesná húština,

Či stromy štíhle na úbočí
Viacej, ako ich úsmevy.
On sa k ním tvárou neotočí,
Záujem nemá o devy.

Samota býva družkou jeho
Na potulke či na love.
Nepoteší sa zo živého,
Nikomu slovka nepovie.

V oku je tŕňom rovesníkom,
Ak sa ich cesty prepletú.
Na urážky si dávno zvykol,
Aj na ich pestrú paletu.

Aj Echó láskou zahorela –
Nymfa šumná aj s ozvenou.
Tiež žije v lese osamelo –
On nepríde jej na meno…

Ona ku nemu rúčky vystrie,
On ju od seba odpudí.
Narkiss neschodí Echó z mysle,
Nenávisť žne aj od ľudí.

Na očiach Echó mizne, chradne,
Tratí sa… Už jej takmer niet.
Posledné slová odznú v kliatbe…
Stráca jej nehu tento svet –

Chlapcovi lásku spoznať želá –
Ten, do koho sa zaľúbi,
Nech nedotkne sa jeho tela,
Nech je to láska – naruby!

(Boiótia – kraj v Grécku s hlavným mestom Théby,
Kefissos – boh rovnomennej rieky v Boiótii,
Teiresiás – thébsky veštec,
Echó – nymfa premenená na ozvenu – jej bude
venovaná nasledujúca báseň)

D r a g o 01/04042012

zdroj obr. 1 2 3