Na veži zvony odzvonili,
Ani sám neviem, na ktorú.
Čas sadá z kobýl na kobyly,
Alebo inú potvoru…
A potom trieli, čo má sily –
Kopytá dupú z náporu.
Kopytá čas mi spotvorili.
Kobyly času neorú.
Kobyly času s vetrom letia
A nás so sebou unesú –
Vždy doletia až do zasvetia –
Jedinú známu adresu.
…………………………………………..
Ponúkajú ma kvetom smrti –
Za mincu. Snáď pre Chárona.
Kvietok smrti mi hrdlo škrtí
A minca padá do lona.
Hrdlo mi škrtí, oči tieni…
Až zvony opäť zazvonia,
Ja budem držať rozlúštený
Kód Vesmírneho zákona.
(V starovekom Grécku bol
narcis symbolom smrti,
Cháron – prievozník duší mŕtvych
do zasvetia)
D r a g o 13042012
mika pekne veľmi pekne napísané. ...
Celá debata | RSS tejto debaty