Orfeus a Eurydiké (4 – 6)

(4)
V Zasvetí

Pod klenbou Persefóny ríše
Pieseň znie Lásky vznešená.
Tieň za tieňom sa k nemu kníše,
Kto zaplače, kto zastená…

Mládenec kráča do paláca.
Predstúpi tu pred Hádov trón.
Nemieni Hádes čas s ním strácať…
No vypočuje napokon

O Láske hymnus bez poškvrny,
Tej, hory ktorá prenáša.
Vlní sa Hádes smrtiplný
Bez posmrtného rubáša.

Pred trónom stíchli hrozné Kéry,
Thanatos v plášti čiernom zmĺk,
Empúsa prestala sa škeriť,
Zasadať prestal duší súd…

Orfeus v speve neustáva,
Klonia sa kvety asfodel,
Elýsiom znie prenikavá
Tá pieseň piesní v Láske tiel…

Netečú sliny Tantalovi,
Netrápi ho hlad ani smäd,
Koleso Ixíóna stojí,
Sisyfos balvan pustí hneď…

Lamia slzu utiera si,
Persefóna sa rozplače.
Od Háda teraz len závisí,
Rozhodne tak či inakšie…

Dozneje pieseň… V ríši Háda
Nastáva ticho hrobové.
K Hádovi Persefóna sadá,
Čaká tiež, čo mu odpovie…

-Prepusti Eurydiku, kráľu,
Alebo ma tu nechaj s ňou, –
Vyriekne Orfeu´s prosbu žiaľu –
Tíšinu čoby prebodol…

-Mladá veď, sveta neužila,
Ja v mene Lásky prosím tu,
Nastane veď až pravá chvíľa,
Dočkáš sa nášho návratu.

Kráľovná drahá, Persefóna,
Veď ty vieš, jak je krásne žiť.
Nenechaj duše naše stonať,
Zelenú pusť ju na pažiť,

Svieti kde slnko, vanie vánok,
Vtáčky kde drobné spievajú.
Vez´ Eurydike večný spánok,
Na lúku pusť ju voňavú…

-Tak ako prosíš, nech sa stane! –
Rozhodne veľký Vladyka. –
V Eurydike nech život vzplanie
A nech na zem si privyká.

Pôjdete teraz ku východu –
Ty a za tebou jej tieň.
Herma pridám vám do sprievodu –
On nad cestami duší bdie.

Pamätaj ale – neobzri sa
Skôr než vás slnko osvieti,
Čo ako zvedavosť ťa drása,
Čo v akom budeš napätí.

Keby si jej tieň uzrel skorej,
Nikdy už tvojou nebude,
Nedočkáš sa viac Lásky novej –
Tak bude v tvojom Osude.

Eurydika, Ty ticho za ním
Držať sa budeš, si len tieň.
Rovinou sprva, potom bralím
Ponesie Hermés pochodeň.

Poďakujú sa kráľu mladí,
Na rozlúčku mu zamávu.
Hermés sa spredu voja radí
Prejsť cez zasvetnú temravu.


Orfeus Eurydika Hádes Persefóna zdroj

(5)
Strata

Dýcha Orfeu´s na Hermov chrbát,
Vznáša sa za ním ticho tieň.
Nemalo by už dlho trvať,
Kým osvieti ich biely deň.

A veru tak je – blízko vpredu
Už počuť vtáčky… slnka svit…
Orfeus – ústa plné smädu
Bozkom už túži napojiť.

Nečuje kroky žiadne vzadu,
Zabúda, že je dievča tieň,
Zabúda na Hádovu radu,
Vie len, že prišiel práve preň…

Pre pokušenie mnohý zhynie…
Len sa jej dotkne… Prečo nie..?
Obzrie sa nazad do jaskyne…
Eu-ry-di-ka…sa…roz…ply…n…i…e…

Tieň v oblaku sa, oblak vo hmle…
Obraz jej bledne… Tratí sa…
Orfeus badá – zle-nedobre…
Nepomôžu viac nebesá…

Na breh si sadá… Čo, ak predsa…
Presedí sedem nocí – dní.
Na duchu klesá – klesá – klesá…
Sĺz ani vody v povodni…

Narieka, plače, volá, prosí,
Nepije…neje…nežije…
K Hebronu ide na ponosy
Do svojej rodnej Thrákie.


Orfeus Eurydika + Hermés zdroj

(6)
Žiaľ

Neschodí z mysle Eurydika,
Pevec ju v piesňach spomína .
Aj Orfeus aj lýra vzlyká –
Vidina je len vidina.

Nežije chlapec medzi ľuďmi –
Stromom hrá, vtákom, kameňom.
Srdce jeho sa neukľudní –
Dievčiny obraz vždy je v ňom.

Počúvajú ho poľné kvietky,
Skláňa sa nad ním obloha,
K potoku chodí na posiedky,
Na otca myslí – na boha…

Najať sa nechá Iásonovi
Na loď Argó do Kolchidy.
Nič v živote sa neobnoví,
Nič dva razy sa nevidí.

Strunami tíši vlny mora –
Povďační sú mu veslári,
A spevom každú zvadu, ktorá
Vyústiť môže do zbraní.

Argó keď míňa ostrov Sirén,
Tie spevom svojim prekoná –
Od pŕs sú devy roztomilé
A dolu vtáčia potvora.

Lákajú plavcov do osídiel
Spevom, čo rozum pomúti.
Udusia v perí svojich krídel,
Kto podľahne im na púti.


vtáčia siréna zdroj

(Hádes – boh Zasvetia i Zasvetie samo,
Kéry – bohyne násilnej smrti,
Persefón – bohyňa Zasvetia, manželka Háda,
Empúsa – jednonohá potvora, lákala v noci mužov
a vyciciavala im krv,
Súd duší – v Zasvetí je trojčlenný,
Asfodely – rastú na lúke, kde je väčšina duší,
Elýsion – raj,
Tantalos – odsúdený na večný hlad a smäd,
Ixíón – je zapletený do kolesa, ktoré sa neustále krúti,
Lamia – potvora, ktorá kradla matkám malé deti,
Hermés – boh, o.i. sprievodca duší mŕtvych,
Hebron, Hebros – dnešná rieka Marica)

D r a g o 11/14042012


Ona nie je na Vine

19.01.2026

Príroda sa nezbláznila Len človeku neverí Zrkadlo nám nastavila A odvracia údery . Zúfalo sa Matka bráni Voľakto tu nemyslí Plynie život rozháraný Od tuposti odvislý . Príroda sa svojho drží Kým sa rozum nepohne Na predpeklí svet sa przní Platia besi za ohne . Úbohá sa v kŕčoch zmieta Zvráskavela na tvári Samozvaní majstri sveta Tlačia [...]

Priateľ v Duši

17.01.2026

Vyhľadal ma Priateľ v Duši Naladíme spojenie… Verí, že ma nevyrušil A vraj či si spomeniem .

Reči

15.01.2026

Reči, reči… Samé reči… Škoda uší na drby S rečou reč si protirečí Kto sa z toho vyvrbí..? .

Donald Trump

Trump napísal nórskemu premiérovi list, ktorý vyvoláva obavy. Jeho obsah sa dostal na verejnosť

19.01.2026 09:48

Píše o tom agentúra Reuters, ktorá má list k dispozícii.

žilinka

Krajskú prokuratúru v Žiline povedie Marcel Gondžur, nahradí odvolaného Balogha

19.01.2026 09:41

Generálny prokurátor Žilinka na základe výsledkov výberového konania vymenoval nového šéfa.

Tomio Okamura

Vládna SPD je podľa Okamuru proti predaju lietadiel L-159 Ukrajine

19.01.2026 09:21

Oveľa viac peňazí ako predaj by tiež stálo obstarať náhradu, uviedol Okamura.

pellegrini

Pellegrini si pripomenul obete nešťastia v Hejciach. Od najväčšej leteckej tragédie uplynulo dvadsať rokov

19.01.2026 09:14

Devätnásteho januára 2006 zahynulo pri maďarskej obci Hejce 42 slovenských vojakov, ktorí sa vracali z misie v Kosove.

Drahoslav Mika

fejtóny, aforizmy, básničky

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,559
Celková čítanosť: 7073943x
Priemerná čítanosť článkov: 2764x

Autor blogu

Archív