Drahoslav Mika

Za krosná usadia sa obe,
Člnky sa v rukách mihajú,
Činia sa vo vo vzájomnej zlobe
A jedna druhej neprajú…

Ku Kekropovi motív vedie
Múdrostiplnú bohyňu.
Obraz tká, ako noci jednej
Spod zeme Kekrops vyplynul

Bez otca – matky, len zo Zeme,
Poločlovek a polohad.
Založil mesto utešené
A bol mu prvý samovlad.

Súťažili na božom súde,
Keď mesto bolo bez mena,
O to, kto patrón jeho bude –
Diova dcéra Athéna,

Či jeho brat vládnuci moru,
Poseidón, často mrzutý?
Sadol súd bohov na Agoru,
Aby tú vodu rozmútil.

Poseidón udrie celou silou
Trojitým zubcom do skaly.
Vytryskne prameň nad sihlinou ,
Slaná sa voda vyvalí…

Athéna stane v plnej zbroji,
Kopijou ťažkou zakýva –
Do zeme vrazí tam, kde stojí –
Vyrastá hneď z nej oliva.

Bohovia Kekropovi slovo
Dajú. Veď koná rozumne.
Mesto je jeho. Jeho dôvod
Nech ku tým božským pribudne.

-Vody je morskej naokolo…
Máme jej všade viac než dosť.
Olivu volí moje slovo –
Olivu… ľuďom pre radosť,

Aj pre tieň lístia, aj pre plody,
Aj prácu dá, aj nachová.
Preto nie prameň slanej vody –
Athénu volím, bohovia!

Tak Kekrops riekol. More kleslo.
Za múdru reč mu uznali.
Athény menom nazval mesto,
Kráľoval si v ňom pomaly…

Všetko to do obrazu vkladá,
Časy na zašlé spomína
Sovooká a večne mladá
Aj najmúdrejšia bohyňa.

Arachné volí tému inú –
Ľudia čo vravia potajme,
Pretká ona do gobelínu,
Jak si jej srdce zamanie.

Ukáže ako na Olympe
Bohovia žijú blažení,
Aké má Zeus chúťky chlípne,
Potrpí jak si na ženy,

Aj iní jak si užívajú …
Láska keď v nich sa prebudí,
Nad hriechom sa len usmievajú,
Nelíši nič ich od ľudí…

Skončili tkáčky… Zvedavé sú
Jedna na druhej výtvory .
Unavené im ruky klesnú,
Robota za nich hovorí.

Athéna uzná, Arachné že
Majstrom je v svojom umení.
Možno aj krajšie nite viaže…
Výtvarný prejav ocení.

Dievča sa ale bohom rúha –
Na Olympe a – orgie..?!
Čoby hneď bola samodruhá,
Arachné si to vypije!

Athéna a Arachné zdroj

Trhá jej obraz urážlivý,
Udrie ju člnkom po hlave.
Svoje sa pozrie na olivy,
A zas na dievča trúfalé…

Arachné badá – bárs lepšia je,
Zvíťaziť takto nedá sa.
Upadáva do beznádeje,
Posiela všetko do frasa!

Upletie špagát, na ňom slučku,
Na krku si ju utiahne,
Nepovie slovka na rozlúčku…
Athéna ale skríkne: – Niééé!!!

Nie, moja milá, nezomieraj,
Ži si, koľko ti Osud dá,
Silná keď vie byť vôľa tvoja ,
Nech silná je aj pokora!

Tkaj siete svoje, siete krásne,
Aj nite sama usúkaj!
Každý nech nad ich krásou žasne.
Ty – vtelíš sa do – Pavúka!!!

Athéna (latinsky Minerva) a Arachné zdroj

(Kekrops – prvý mýtický kráľ Athén,
Agora – námestie, kde sa zhromažďovali ľudia,
Sovooká – jeden z prívlastkov bohyne Athény,
jej symbolom (dnes symbolom Athén) bola o.i,
sova.)

D r a g o 19/22042012

zdroj inšpirácie 1 2 3 4