Drahoslav Mika

Podeliť stádo spravodlivo…
Chairón ich počty neučil…
Ídovi v očiach zaiskrilo,
Namáha mozog, čo má síl…

Vyberá býka z novej čriedy –
Zakrátko bude večera.
Zabučí zviera naposledy…
Ídás každému vymeria

Rovnej po štvrťke, po bratansky –
Rovnej po štvrťke hoväda.
Sparťanom navrú v čele vrásky,
Podmienky keď sa dozvedia.

S podielom prvý kto sa spraví,
Tomu pol stáda pripadne.
Druhý kto zbaští štvrťku kravy…
Sprvu to neznie nápadne…

Pustia sa chlapi do večere –
Polydeuk s bratom spomala.
Ídás svoj podiel hĺtmo žerie,
Aj Lynkeovi pomáha.

Vyž/hrali stádo Messénčania.
Pomaly zas im vytroví…
Spartských sa bratov zrazu stránia,
Dvíhajú stádo na nohy.

A ta ho vedú, ku nevestám,
Vidia nech, čo sú za „chlopi“!
Ktorý boh Spartu takto trestá?
Polydeuk zrazu pochopí,

Ľahko že boli dobehnutí…
Zavelí Kastor: -Na kone!
Nemusia ani šibať prútmi –
Osud za nich nech rozhodne.

Tamtí kým pospia, títo dvaja
Stádo späť svoje berú si,
Messenské kravy ku nim skraja…
A vezmú si aj nevesty…

Polydeuk berie Erifýlu,
Hilaeiru Kastor unáša.
Opustia spolu Messéniu ,
S devami hneď sa „sobášia“…

Kastor a Polydeukés (Castor a Pollux) unášajú
Elifýru a Hilaeiru (snúbenice Lynkeosa a Ídása)
ilustrácia: Peter Paul Rubens zdroj

Bratanci sú im za pätami…
Teraz čo? Ako? Kde a kam?
Pred pomstou nič ich nezastaví,
Nablízku žiadny boží chrám…

Dutý strom nájdu, v ňom sa skryjú.
Tamtí keď prejdú okolo… –
Odzadu… siahnu na tetivu…
Nebolo len by neskoro…

Lynkeos okom svojim zočí
V dutine stromu partiu…
Ídaiov hnev nič neukrotí –
Do stromu vrhá kopiju…

Výkrik len krátky… Krv sa valí
Z prebitej hrude Kastora.
Nevestičky ho oplakali,
Na rukách keď im dokonal.

Dvojčaťa krv si pomstu žiada,
A krv zmyť môže iba krv.
Do pästí silu svoju vkladá
Polydeuk chrabrý ako prv –

Lynkea jednou ranou skolí
A púšťa sa do Ídása.
Ídás je obor až to bolí…
Dlho už spolu zápasia,

A boj je stále nerozhodný…
Nakoniec – „pozdrav“ od Dia
(Polydeuk veď syn mu je rodný…)
Ídáia bleskom zabíja.

Od syna ale žiadna vďaka –
Mal ho vraj nechať umrieť s ním…
Kastora duša v Háde čaká,
On bude bratom nehodným –

Keď spolu žili, jedli, pili,
Spolu nech berie ich aj smrť.
Pozbaví nech ho živosily,
Cháron nech chystá svoju plť…

Vezme ho Zeus do parády –
Možnosti dve mu vysvieti:
Na Olympe sám večne mladý,
Alebo s bratom v Zasvetí.

Teda… deň jeden v ríši Háda,
Druhý deň spolu na zemi.
Riešenie Polydeukés hľadá,
Múdrosť si otca ocení…

Volí si, pravda, možnosť druhú
(Na jeho mieste každý by…)
Vidíme ich dnes v zverokruhu,
Svietiacich spolu na nebi.

No ešte dlho – dlho žili
Deň v Zasvetí – deň na Svete.
Dával im Zeus z božskej sily,
By stále boli v rozkvete.

Poseidónovi pomáhajú –
Tonúcich chránia na mori.
Spomínajúc na zašlú slávu
Ku hviezde hviezda hovorí…

(V chráme božom bol každý nedotknuteľný,
Cháron – prievozník duší mŕtvych do zasvetia,
Hádes – Zasvetie a tiež jeho boh, Diov brat,

Kastor a Polydeukés predstavujú súhvezdie
Blížencov, ich úlohou je chrániť plavcov a
stroskotancov na mori, zdroj 1 2 )

D r a g o 2904/02052012
grafická úprava V. Kusi