Drahoslav Mika

(1)
Danae

Danae. Dcéra Akrisia.
Takých diev Argos nevídal –
Žiarivá, usmievavá, milá –
Teší sa kráľka, teší kráľ…

Dievčina rastie – krv a mlieko,
Mládencom srdcia rozbúši.
Akrisiovi veštbu riekol
(nám donieslo sa do uší)

Orákul, možno v Delfách priamo.
Alebo hádam v Dodóne.
Danae bude pod ostrahou
A v živote sa nastonie… –

Deda vnuk (podľa orákula)
O život mal by pripraviť.
Dcéru kráľ do temnice vrhá,
Pletú jej Moiry smutnú niť.

Nesmie sa panna stýkať s ľuďmi,
Neprišla aby do stavu.
Pestunkin iba pohľad vľúdny
Prináša chabú úľavu.

Míňajú dni sa, týždne plynú…
Diera z medi a kameňa
Pre Danae sa na svätyňu
Aj na dom otčí premieňa…

Slzy jej kanú… Nevinná je…
Za čo že toľké príkorie?
Lásky jej otec nedopraje,
Stráž za dverami stále bdie.

Márne sú dumky o slobode,
O slnku, lúke, o lese…
Namáčať nôžky v riečnej vode…
Spev vtáčí k nej sa nenesie…

Nevedno, či je zaľúbený,
A či len hľadá ďalší flirt –
Nabažil dnes sa svojej Héry,
Premýšľa Zeus, kam zas ísť..?

Spomenie pritom na Danae… –
Kam zmizla panna spanilá?
Vŕta mu čosi v božskej hlave…
Syna mu keby povila…(?)

Zvie, kde ju nájde… Už ta letí..!
Obzerá zvonku bývanie…
Škulinku nájde v strešnej spleti…
Boh keď si dačo zamanie…

Na dážď sa mení, dážď na zlatý,
Dovnútra vpŕcha cez dieru.
Danae práve sníma šaty –
Čas ušitý jak na mieru.

Danae a zlatý dážď
ilustrácia: Francois Boucher zdroj

Orosí dáždik dievčiu pôdu,
Semienko v hriadku zaseje.
Teší sa Zeus na úrodu,
Danae krášlie na tele.

Ujme sa semä… Dbá o neho…
Pomaly z hriadky vykuká…
Akrisios ju neustriehol,
Tešiť sa môže na vnuka.

(2)
Perseus

Tak sa aj stalo. Na svete je
Perseus – boha Dia syn!
Dedo sa ale neusmeje…
Premýšľa – čože teraz s ním..?

Nápady čudné králi majú,
Niekedy aj ich kráľovné –
Drevenú debnu postĺkajú,
Danae darmo zažobre…,

-Diov syn veď je chlapček malý…
Sami že za to nemôžu.
Dedo sa za ním nerozžiali,
Spúšťa ich v debne na vodu.

ilustrácia: Howard Davie z

More nech si ich kam chce, nesie,
V búrke snáď kdesi zahynú.
Bývalo v Argu už aj lepšie,
Nepríde ľud na hostinu…

Podáva vlna debnu vlne,
nesie ich more k východu.
Milosti k ním sú Nymfy plné,
Starajú sa im o vodu…

Chlapiatko v páli tíško drieme,
Mať bdie a takmer nedýcha…
Narazí debna na kus zeme,
Na breh ostrova Serifa.

Pozerá Diktis, aj sa diví,
Čo mu to more pod nohy..?
(Diktis je rybár starostlivý,
bratom je rodným kráľovi.)

Pomáha teda vysileným,
Napojí ich aj nakŕmi.
More sa ešte chvíľu pení,
Pozrú sa smutne na vlny…

ilustrácia: J. W. Waterhouse zdroj

(Argos – snáď najstaršie mesto na Peloponéze,
Akrisios – kráľ Argu,
Delfy – mesto na juhu pevninského Grécka s
najznámejšou veštiarňou antiky,
Dodóna – mesto v západnej časti pevninského Grécka
známe Diovou veštiarňou,
Orákulum – veštiareň aj veštec – veštkyňa,
Moiry – bohyne osudu,
Zeus, Héra – najvyšší manželský aj súrodenecký božský pár,
Nymfy – božstvá nižšieho radu, zodpovedajúce
približne našim vílam,
Serifos – ostrov v Egejskom mori, juhovýchodne od Athén)

D r a g o 03/08052012