(6)
Nymfy
Opúšťa baby rozhádané,
Iné už ony nebudú.
Do hája zeleného zahne,
Požehnano buď Osudu.
Cíti sa v háji ako doma –
Okolo samá oliva.
Lístia tieň pred slnkom ho schová,
Každý strom Nymfa obýva.
Stvorenia nežné, láskyplné
Utekajú mu v ústrety.
Posadajú si na výslnie,
Nad nimi vtáča preletí…
Veselé vždy a chichotavé
Doberajú si šuhaja.
Posedí chvíľu s nimi v tráve,
Chvíľu sa s nimi naháňa…
Rozpovie Nymfám, kto je, čo je,
Ďalej kam si to namieri…
Urobí na ne dobrý dojem,
Vtáka hneď poznať po perí.
Od Háda prilbu vyprosili –
Na hlavu ak ju nasadí,
Neuvidia ho temné sily –
Unikne pred ich pohľadmi.
Kapsu mu dajú zo psích koží –
Kapsa sa sama zväčšuje,
Ak čosi väčšie do nej vloží.
Perseus Nymfám ďakuje…
Sandále s krídly obúva si –
Dobre to Hermés vykúmal.
Strapatí vietor jeho vlasy –
Zefýros nad ním podúva…
Perseus a Nymfy
ilustrácia: Edward Burn-Jones zdroj
(7)
Gorgony
Kúštik už iba od západu,
Kameňom čo by dohodil,
Navôkol sily temna vládnu,
Zočil už ostrov gorgoní…
Na brehu ležia, telá kryjú
Bronzovými pod krídlami.
Búrlivú more melódiu
Valiacich od vĺn vymámi.
Gorgony ležia bruchom dolu,
Nehľadí žiadnej do tváre.
Nezľaknúť sa len… Pevnú vôľu…
Útočiť s prilbou na hlave…
Gorgony tri sú. Ktorá teda
Smrteľná z nich je Medúza?
Na seba Hermés čakať nedá:
-Tá skraja, čo sa prebúdza! –
Označí škratu… Pridá slovo…
Perseus zaraz tasí meč.
Athény štít mu zrkadlovo
Odráža celú nebezpeč.
Vrhá sa na ňu priamo zhora,
Zasipia hady zbesilé.
Hermovým mečom sekne! Stvora
Nie je viac svojej pri sile.
Polapí hlavu… Nepozerá…
Uloží ju do kapsy psej.
Vznáša sa ako jasná strela,
Hlava sa chvíľu zmieta v nej.
Medúze krv sa z tela valí
Černejšia ako smola hôr –
Povstane z krvi, napne svaly,
Zareve obor Chrýsáór.
Po ňom aj Pegas okrídlený –
Tátošík – priateľ básnikov,
Zostávať ďalej nemá ceny…
V Hádovej prilbe unikol
Gorgonám, keď sa za ním hnali
A kuli pomstu krvavú.
Chodidlá svoje osandálil,
Nasadil prilbu na hlavu…
Perseus a Gorgony zdroj
(8)
Atlás
Zatúžil už len po Serife,
Ostrove, kde ho čaká mať.
V Osude vždy však čosi škrípe…
V Afrike musí chvíľu stáť –
Oddychu dopriať nohám, telu,
Pozdraviť starca Atlanta,
Klenbu čo nebies drží celú,
S Diom rád by sa porátal
Za ťarchu klenby, za trest krutý
Pre vzburu proti Olympu.
Podpiera… Na ňom Zem sa krúti…
A Diov syn je práve tu…
Vraví tak veštba, že mu ktosi
Z Diovej krvi ublíži.
Nemyslí Titán na ponosy.
Na cestách stojí, na krížnych.
Perseus k nemu popodíde,
Oznámi, že je Diov syn.
Atlás však drobnej ľudskej hnide
Vynadá, nech dá pokoj s tým…
Persea také uvítanie
Aj nazlostí aj urazí.
Nad nimi Notos teplý vanie…
Žiada si Atlás dôkazy.
Perseus siahne na dno kapsy,
Vytiahne hlavu Medúzy.
Vijú sa hady v haďom tanci,
Pred Titánom ju podrží –
Skôr, než si Atlás odpľuť stačí,
Skôr, než vykríkne s hrôzou: -Niéééé!!!
Vztýči sa hora na bodľačí –
To Atlás celý skamenie…
Zmeravie hlava, telo, údy…
Mení sa obor na horu.
Po chrbte jeho Aiol blúdi
A čuduje sa výtvoru.
(Zefýros – západný vietor,
Chrýsáór – obor zrodený z tela mŕtvej Medúzy,
cez svoju dcéru – netvora dedo rôznych oblúd –
Sfingy, Chiméry, psa Kerbera, psa Ortha, …,
Pegasos – okrídlený kôň zrodený z tela mŕtvej Medúzy,
patrón básnikov,
Atlás, Atlant – jeden z Titánov, detí boha neba Urána
a bohyne Zeme Gaie, za trest podopierajúci nebeskú klenbu,
premenený na pohorie Atlas v severnej Afrike zdroj
Notos – južný vietor,
Aiolos / Eolos – hlavný boh vetrov)
D r a g o 03/08052012
.
Celá debata | RSS tejto debaty