Drahoslav Mika

V paláci steny majú uši
A oči tu má každý strom.
Kto uši má, ten čosi tuší,
Kto oči má, je naistom,

Čo sa tu na úsvite stalo,
Prečo sú kone v maštali,
Zákerná vražda kráľa kráľom…
Toto tu ešte nemali.

Ixíóna sa zrazu stránia –
Každý mu uhne zďaleka.
Očista iba rituálna
Spasiť v ňom môže človeka.

Nikto sa ale k tomu nemá,
Príbuzný ani vzdialený.
Hriechom je duša zaťažená,
Hriešnici práv sú zbavení.

Stránia sa ľudia. Zeus ale
Rituálu sa ujíma –
Očistí kráľa dokonale,
Čistejší je jak ľalia.

Vŕta čo Zeusovi v hlave,
Smrteľník vôbec netuší.
Tvory my nie sme dokonalé,
Každý má čosi na duši.

Odrazu sú z nich kamaráti…
Čo – kamaráti? Priatelia!
Kráľ si čas na Olympe kráti,
S Diom sa spolu veselia,

Aj ambróziu okoštuje,
Aj nektáru mu naleje…
Dia je v dobe samodruhej –
Na syna kráľ sa nadeje.

Porodila mu Peirithoa…
Čo iné by aj robila?
Láske veď nikto neodolá,
Teší sa matka zo syna.

Ixíónovi to však nedá… –
Raz u nich Zeus strávil noc…
A kde je Zeus na posedách,
Netreba ísť mu na pomoc.

Opäť boh s kráľom – smrteľníkom
Na Olympe sa veselí…
Zhodnotí Ixíón svoj výkon
A zaľúbi sa – do Héry!

Najprv len mrkne, usmeje sa,
Ku trapéze ju pozýva…
Vidí sa siedmych na nebesiach…
Zeus – povaha žiarlivá –

Pobadá, čo sa vôkol deje,
Kráľ čo mu chystá potajme.
Boh čo smie, kráľu dané nie je!
Od Nefely si prenájme

Ľahučký oblak na tú chvíľu,
Podobu dá mu Hérinu.
Ixíón stíska svoju milú –
V oblaku ľúbi bohyňu.

Neskoršie z toho smilstva kráľa
(a ľudia toho povravia…)
Nefelé rodí u Thessala
Zdravého prvokentaura.

Dovolil čo si k Veľkej Hére..!
Zeus to len tak nenechá.
Aj jeho pomsta božia žerie,
Za bratom Hádom uteká…

Ixíón zdroj

Ixíá vrhnú do Tartaru,
Zapletú ho do kolesa.
Hady mu v tieni dušu sajú,
Koleso horí, krúti sa…

Rozhodla o tom súdna rada –
Aiakos, Mínos, Rhadamanth.
Každému rada ortieľ skladá
U Háda ktorý bude mať.

na Olympe zdroj
(Zeus – najvyšší medzi olympskými bohmi,
Héra – Diova sestra a manželka, najvyššia bohyňa,
Ambrózia – pokrm bohov, Nektár – nápoj bohov,
Trapéza – stôl,
Nefelé – bohyňa oblakov aj oblak samotný,
Thessalos – mýtický praotec národa Thessalčanov,
Hádes – boh Zasvetia i Zasvetie samo,
Tartaros – peklo v Háde,
Aiakos – syn Dia a Aiginy, Mínos – syn Dia a Európy,
Rhadamanthys – syn Dia a Európy, ako najspravodlivejší
medzi smrteľníkmi súdia duše v Zasvetí)

D r a g o 08/10052012